6. kapitola 2/2

20. července 2016 v 0:36 | Leann |  Hra na lásku


"Myslíš si, že je to dobrý nápad?" spýtala sa Bailey Toma, keď kráčali po Šikmej uličke do reštaurácie na obed. "Videl si ten článok v Dennom prorokovi. Ísť spolu tak skoro po článku na obed do čarodejníckej reštaurácie je čistá provokácia. Ak to, že spolu niečo máme, boli doteraz iba dohady, od dnes to budú prezentovať ako istú vec."
Tom sa k nej otočil, ale Bailey mu nevidela do očí, pretože boli skryté za tmavými sklami slnečných okuliarov. Ani jeden z nich nemal oblečený habit, pretože si na to obaja v muklovskom svete už odvykli, a obaja mali nasadené slnečné
okuliare. Vďaka tomu priťahovali viac pohľadov ako kvôli faktu, že Bailey je svetoznáma modelka.
"Je mi to úplne jedno. Tebe to vadí?"
"Nie. Jasné, že nie," odvetila. "Kým o mne nepíšu, že som si to rozdala v grupáči s desiatimi chlapmi, mám ich v paži. Povedala som to kvôli tebe, nie si na to zvyknutý."
Tom sa nahlas zasmial a zaklonil hlavu dozadu. "Ak to o tebe niekedy niekto napíše, osobne mu rozbijem ciferník. To ti sľubujem."
Uškrnula sa. "Dobré vedieť."
"Ale vlastne ťa vediem do reštaurácie v Šikmej uličke naschvál. Chcem, aby nás videli."
Bailey na neho nadvihla obočie. "Čo? Prečo?"
Napravil si okuliare, ktoré mu trochu skĺzli z nosa. "Premýšľal som nad tým článkom a... ak
o nás znova napíšu, možno to donúti Albusa žiarliť." Bailey sa otočila a vyvalila na neho oči, čo však cez sklíčka jej slnečných okliarov nevidel. "Ak k tebe ešte niečo cíti, určite mu nebude jedno, že so mnou potenciálne chodíš."
Bola taká prekvapená, že zastala uprostred Šikmej uličky a hodnú chvíľu sa nezmohla na slovo. "Čo?"
"Myslel som si, že by to mohol byť dobrý nápad," nevinne preniesol.
"Nie, to by teda nemohol," odsekla a odfrkla si. "Nebude žiarliť, bude mu to jedno. A aj keby sa stal nejaký zázrak a on by žiarlil, nevedela by som o tom, pretože sa nestretávame. A aj keby som ho náhodou stretla, v živote by to nedal najavo," vysvetľovala tak rýchlo, že na konci svojho monológu lapala po dychu.
"Dobre, upokoj sa, len mi to tak napadlo" chlácholil ju. Obaja sa pohli a pokračovali smerom k reštaurácii. "Chcel som len pomôcť."
"Odkedy ty podporuješ moje city k Albusovi?" nechápavo sa spýtala. "Len pred pár dňami si mi povedal, že by si mu vrazil za to, ako sa správa."
"A to stále platí."
"Tak potom čo?"
Pokrčil plecami. "Nebolo by na škodu zistiť, či ťa naozaj neznáša tak, ako hovoríš."
"To myslíš vážne?" nechcelo sa jej tomu veriť. "To, čo som ti o ňom doteraz povedala, ti nestačilo?"
Tom nemal šancu odvetiť jej, pretože konečne prišli k reštauráci. Otvoril pre ňu dvere a v tej sekunde, keď si dala dolu slnečné okuliare a obsluha ju spoznala, ich už viedli k stolu pre dvoch. Objednali si a čašník ich nechal osamote.
"Takže, ako presne vyzeral tvoj plán?" zvedavo sa ho spýtala, keď čakali na jedlo. "Budeme predstierať, že sme pár, ako nejaká banda tínedžerov?"
Tom sa na ňu škaredo pozrel. "Už si mi povedala, že to nebol dobrý nápad. Nemusíš to rozvádzať."
"Ale no tak, neurážaj sa," uškrnula sa, potom však nasadila vážny výraz. "Je to od teba milé, ale nemyslím si, že to bude fungovať."
Tom prikývol a radšej zmenil tému. "Mimochodom, tvoj byt vyzerá dobre. To je práca tej Potterovej?"
"Áno, Lilly, Albusovej sestry," pritakala. "Dokončili to len včera. Poviem ti, bola to fuška."
"Bola k tebe stále odporná?" spýtal sa. "Po kom to asi tak má," hrane sa začudoval a Bailey prevrátila oči.
"Vlastne nie, skoro celý čas sa so mnou nerozprávala. Ale to som tým nemyslela. Bolo to veľa upratovania, skladania a triedenia. A koniec bol pravá čerešnička na torte."
Spýtavo sa na ňu zahľadel. "Čo sa stalo na konci?"
"Z ničoho nič sa pred mojimi dverami zjavil Lilin frajer. Pohádali sa a nakoniec skončila urevaná na mojej posteli." Pozrela sa na Toma. "Neviem, o čo medzi nimi dvoma ide, ale Erica - Rosina a moja kamarátka, už som ti ju spomínala - mi na oslave Rosiných a Scorpiusových zásnub povedala, že vraj je veľký nervák. Podľa toho, ako na ňu kričal pred mojim bytom, to bude asi pravda."
"Ona mu povedala, kde bývaš? Nie je to náhodou protiprávne?"
Bailey pokrútila hlavou. "Lily tvrdila, že ona mu to nepovedala a ani nevedela, ako sa tam dostal. Ale vraj je možné, že ju sledoval. Chápeš to? Kto normálny sleduje svojho partnera v práci?" rozhorčene vyhŕkla. "A asi to neurobil prvýkrát."
"No to je teda vydarená rodinka. Brat psychopat a sestra so psychopatom randí," sucho skonštatoval Tom. Bailey sa na neho zamračila, ale nestihla mu odpovedať. Podišiel k nim čašník, ktorý prútikom levitoval ich objednávku a opatrne ju položil na stôl.
"Je mi jedno, s kým chodí alebo nechodí Lily," povedala, keď sa napila z tekvicového džúsu. "Ja mám svoje vlastné problémy." Tom sa na ňu pozrel spoza svojho taniera s cestovinami a mlčky ju vyzval, aby pokračovala. "Ráno mi prišla sova od mamy. Pozvala ma na večeru s nejakými rodinnými priateľmi."
Tom sa na ňu súcitne zadíval.
"A ani mi nenapísala, kto sú tí rodinní priatelia. Musí to byť niekto, koho neznášam, a preto to tají," šomrala.
"Ak chceš, obetujem sa a pôjdem tam s tebou," navrhol jej. "Teda, ak by to tvojim rodičom nevadilo. Nie som spoločenský samovrah, aby som sa tam ukázal úplne nepozvaný."
Baileyine srdce sa skoro roztopilo. Ak jej chcel nejako pomôcť, toto bola pre neho tá najhoršia forma, ale on by bol aj tak ochotný dobrovoľne vstúpiť do jamy levovej a robiť medzi ňou a jej matkou živú bariéru. To by však nedopustila. "Ďakujem, ale zvládnem to sama. Nikdy by som ťa takýmto spôsobom neohrozila." Tom sa zasmial, ale Bailey si nebola celkom istá, či to myslela ako žart. "Ale nehovorme už o mne," povedala, "radšej mi povedz, ako dlho ešte zostaneš v Londýne."
"Čo? Už ti leziem na nervy?" spýtal sa s jedným nadvihnutým obočím.
Bailey mu tú hlúpu otázku oplatila prevrátením očí. "Dobre vieš, že to nie je pravda. Len chcem vedieť, ako dlho si ťa ešte užijem, keď stále lietaš po svete."
"To hovoríš ty?" neveriacky vyhŕkol. "To ty neustále cestuješ. Ale nezáleží to na mne. Ak ma otec znova pošle niekam preč, budem musieť ísť."
Tom robil pre otca v rodinnej firme. Staral sa o zmluvy s potenciálnymi spoločníkmi a odberateľmi z celého sveta, takže veľa cestoval. Bailey vlastne ani nevedela, s čím konkrétne obchodujú. Zakaždým, keď sa ho na to opýtala, odvetil jej niečo neurčité alebo z toho jednoducho vykľučkoval. Po čase sa prestala snažiť vytiahnuť to z neho. Jeho otcovi síce nebolo nikdy dokázané, že by bol zapletený do obchodovania s predmetmi s temnou mágiou, ale počula rôzne fámy. Preto keď jej Tom nedal jasnú odpoveď, nenaliehala na neho. Niekedy bolo lepšie nič nevedieť.
Bailey napichla na vidličku krevetu a vložila si ju do úst. Kým pomaly prežúvala, nezaujato sledovala dianie v reštaurácii, keď niečo za obrovským oknom do ulice zachytilo jej pohľad. Prižmúrila oči a potom sa narovnala.
"A už je to tu," zamrmlala.
Tom zodvihol hlavu od svojich cestovín a vyslal po nej spýtavý pohľad.
"Na druhej strane cesty stojí vedľa Metlobalových potrieb redaktor Denného proroka a fotí si nás," vysvetlila.
Zaškeril sa na ňu. "Vidíš? Funguje to."
Bailey nad ním ohrnula nos. "Iba jedna polovica tvojho plánu funguje - tá jednoduchšia. A ho už, prosím, prestať spomínať?" zakňučala.
Tom trhol plecami a zaškeril sa na ňu. Zvrtol sa k veľkému oknu otočenému do ulice a s úškrnom na tvári zamával do pripraveného fotoaparátu na druhej strane ulice. Bailey zastonala a, hoci sa to úplne vymykalo etikete, položila lakte na stôl. Zložila si hlavu do dlaní. "Fakt je to nevyhnutné?" zaskučala.
"Ty si sa vyhrievala na výslní celé tie roky, odkedy si začala s modelingom. Nechaj ma vychutnať si aspoň týchto päť minút slávy," hrane ju pokáral a keď zodvihla hlavu, hodil po nej ďalší zo svojich úškrnov, ktorým sa ju zjavne snažil podpichnúť.
"Obaja vieme, že o to ti nejde. Keby áno, urobil by si to už dávno," odvetila s nakrčeným nosom. "A keď to uvidí moja matka a začne snovať plány na svadbu, bude to jedine a len tvoja vina."
"Pche! Prosím ťa, tvoju mamu zvládnem ľavou zadnou."
Baileyino obočie sa skoro stratilo v jej hustej tmavohnedej hrive. "Viem, že si ju už stretol, ale ešte si ju nevidel v jej najhoršom stave."
Tomova povznesená nálada sa zrazu zoplynula. "Si si istá, že na tú večeru nemám ísť s tebou?"
Pokrútila hlavou. "Je to moja mama a čeliť jej musím sama." Áno, presne tak. Pretože zakaždým, keď sa s ňou o čomkoľvek rozprávala, znamenalo to čeliť jej nepríjemnej povahe a tvrdým slovám. Ale už si zvykla, nie?
***
Keď Bailey vošla do svojho rodného domu, aby sa zúčastnila večere, na ktorú ju pozvala jej mama, stále nevedela nič o tom, kto ďalší poctí ich príbytok svojou prítomnosťou. A neskôr to trpko oľutovala. Od prvej sekundy, keď sa pozrela do temných očí Evana Flinta, vedela, že tento večer bude trvať tak dlho ako celý rok.
Bailey bolo ihneď jasné, o čo tam išlo. Samozrejme, Evan neprišiel sám, na to bola jej matka príliš rafinovaná. Akože iba sprevádzal svojich rodičov, ktorí prišli na zdvorilostnú návštevu. Keď však ich šesť sedelo pri stole a ona bola usadená rovno oproti Flintovi, všetko na ňu kričalo, že jej matka ich chce dať dohromady. Hoci Bailey svoju mamu poznala naozaj veľmi dobre a nemala o nej žiadne ilúzie, nedokázala pochopiť, že by zašla takto ďaleko. Že by svoju vlastnú dcéru bola ochotná sotiť do náručia chorého psychopata.
Akokoľvek veľmi sa Flintovi rodičia snažili ututlať tú záležitosť s Rose, ktorá sa stala ešte v Rokforte, nepodarilo sa im to úplne. Jeho prehrešok sa síce nedostal na stránky všetkých čarodejníckych novín, ale výstup pani Flintovej, keď Rose na chodbe hradu vynadala za to, že si útok Evana iba vymyslela, videlo príliš veľa študentov na to, aby sa to dalo len tak zamiesť pod koberec.
Evan v ich šiestom ročníku napadol Rose, zbil ju a pokúsil sa ju znásilniť. Jeho rodičia mohli prisahať a vyhrážať sa koľko chceli, existovali o tom nevyvrátiteľné dôkazy. Dôkazy, ktoré by poľahky obstáli na Wizengamote a vďaka ktorým by Flint skončil minimálne v nejakom nápravnom ústave. Problém bol v tom, že Rose odmietala nechať sa vláčiť po súdoch a znova prežívať ten traumatický zážitok. A tak prípad zaľahol prachom, hoci Rosini rodičia a Scorpius to prežuli naozaj len veľmi ťažko. V neposlednom rade o jeho nepochybnej vine mlčky svedčal aj fakt, že Evana z Rokfortu vylúčili a posledný ročník absolvoval v Durmstrangu. Nemusel byť teda formálne odsúdený, aby každý, kto o tom incidente vedel, pochopil, že je to pravda. A toto mal byť človek, ktorému by jej matka ochotne dala svoje jediné dieťa. Bolo jej z toho nevoľno od žalúdka.
Počas večere sa Bailey v podstate odmietala zapájať do konverzácie a odpovedala len na naozaj nevyhnutné množstvo otázok a to jej matku privádzalo do nepríčetnosti. Keď sa na ňu pozrela, v jej očiach videla prísľub pomsty. Vedela, že si svoje správanie odskáče, ale, po pravde, čo jej mohla mama urobiť? Žili dva úplne odlišné životy a na ten jej matka nemala dosah. Toto bola jedna z výhod, s ktorou jej mama nerátala, keď ju podporovala v modelingu. Prísun vlastných peňazí znamenalo slobodu a sloboda znamenala odpútanie sa od mamy a pretrhnutie jej vplyvu na ňu. Bailey si iba smutne priala, aby sa to stalo o pár rokov skôr, keď ešte nebol jej milostný život úplne stratený.
"Pred pár týždňami som videla v časopise reklamné fotky na plavky," ozvala sa Patricia Flintová a uprela pohľad na Bailey. "Kde si ich fotila? Tá pláž a more vyzerali úžasne. Možno by sme tam mohli ísť na dovolenku."
Bailey sa musela prinútiť do zdvorilého úsmevu. "Bolo to fotené na Filipínach. Máte pravdu, pláže, ktoré sú pre turistov sú krásne, ale stačí prejsť niekoľko metrov mimo vyhradených miest a človek uvidí ich pravú tvár. Je to chudobná krajina, ktorú sužujú prírodné katastrofy a chudoba. Mnohokrát si deti nemajú nielen čo obliecť, ale ani jesť. Je to hrozné."
Patricia sa zasmiala zvonivým smiechom. "Chudobní ľudia sú takí poľutovaniahodní. Ale zamyslel sa niekto nad tým, prečo sú chudobní? Alebo prečo je v ich krajine toľko prírodných pohrôm? Možno si to zaslúžia."
Bailey sa zasekol dych v hrdle. Nemohla uveriť, čo práve počula. Naozaj tá sebestredná suka povedala, že ľudí postihujú prírodné katastrofy, lebo si to zaslúžia? Kto vôbec povie niečo také?
"Alebo je to možno cena za to, že nie sú, tak ako my, čarodejníci - lepšia rasa," pokračovala.
Och, Merlin, asi jej na to niečo povie. Fakt sa nezdrží a pekne z plných úst jej vylíči, čo si o nej a tých jej primitívnych rečiach myslí. Jej mama zrejme vycítila, čo sa chystá urobiť. Nenápadne sa naklonila a vrhla na ňu varovný pohľad. Bailey stisla pery a opätovala jej ho tvrdohlavým výrazom na tvári. Nebude tam len tak sedieť a počúvať to.
"Keď ste v tom časopise videli tie fotky, možno ste čítali aj rozhovor, čo so mnou robila redaktorka. Písalo sa tam okrem iných vecí aj o tom, že za honorár za fotenie som nakúpila potraviny a oblečenie a rozdala ich chudobným filipínskym deťom," povedala so sladkým úsmevom na tvári. A vôbec neklamala, bola to pravda.
Patricia na ňu zostala šokovane zízať. Zaujímalo by ju, či bola taká šokovaná preto, že tie peniaze naozaj utratila na chudobných alebo preto, že jej to šplechla pred všetkými rovno do tváre. Každopádne v miestnosti nastalo napäté ticho, ktoré si mladá slizolinčanka škodoradostne užívala.
Ale aby veci uviedla na pravú mieru, nebolo to tak, že by zrazu zažila nejaké ohromné osvietenie a vrhla sa na altruistickú púť. Stále bola slizolinčanka, ak sa už rozhodla urobiť nejaký dobrý skutok, chcela z toho niečo mať. Okrem toho mohla si dovoliť darovať svoj honorár na charitu. Keby žila od výplaty k výplate, nikdy by jej také niečo ani len nenapadlo. A bola to perfektná reklama. Modelka, ktorá sa stará o blaho chudobných filipínskych detí, je pre verejnosť príťažlivejšia ako nafúkaná slizolinčanka, ktorá má hlavu tak vysoko v oblakoch, že na obyčajných čarodejníkov ani nedovidí.
"Ja si myslím," nečakane sa zapojil do vypätej debaty Evan, "že nie je naškodu občas takým chudákom pomôcť. Iba málo čarodejníkov je takých privilegovaných, ako sme my," povedal, upriamil svoj pohľad na Bailey a na jej totálne zdesenie na ňu mrkol. Rýchlo sa od neho odvrátila a zhlboka sa nadýchla. Kým sa ona snažila upokojiť svoju reakciu na Evanov očividný pokus o flirt, jej mama rýchlo zmenila tému na niečo, k čomu sa Bailey nemohla vyjadriť - na rodinný biznis.
Vec sa mala tak, že jej otec disponoval dosť veľkým obnosom peňazí aj napriek vojne a prísnemu systému, akým Ministerstvo kontrolovalo prísun a pôvod peňazí čarodejníkov, ktorí boli podozriví z väzieb na smrťožrútov. Toto sa však o Flintovcoch nedalo povedať. Väčšina ich majetku prepadla ministerstvu a keďže len veľmi málo ľudí s nimi bolo ochotných obchodovať, hrozil im bankrot. Vtedy Marcus Flint požiadal jej otca o zamestnanie a on mu ho dal. Neskôr ho dal aj jeho podarenému synáčikovi. Bailey sa o to nestarala, pretože s ním dosiaľ nikdy nemusela prísť do kontaktu. Teraz jej fakt, že pracuje pre jej otca, začal piť krv.
Bailey sa s vervou pustila do svojej kačky a nabrúseným nožom rozčúlene porcovala nevinný kus mäsa. "Nedávno sa mi podarilo dostať sa k dvom vstupenkám na Banší," ozvalo sa oproti nej, no Bailey chvíľu trvalo, kým jej došlo, že Evan to adresoval jej. Nechala kačku kačkou a zodvihla hlavu. Ich rodičia sa stále rozprávali o obchodných záležitostiach a Evan teraz venoval pozornosť výhradne jej. To mala ale šťastie.
"Hm?" Nepočúvala ho a z jeho výrazu bolo jasné, že ho to urazilo. Jej ľahostajnosť ho však dožierala zrejme ešte viac.
"Povedal som, že mám dva lístky na Banší."
"Och, no, to sa teda máš," sucho odvetila a siahla po pohári s vínom. Banší bola jedna z hudobných skupín, ktorá v čarodejníckom svete práve teraz najviac letela. Bailey poznala pár ich pesničiek, ale nijako mimoriadne sa o nich nezaujímala.
"Ešte som nikoho nepozval, keby si mala záujem..." navrhol jej a na tvári sa mu objavil vyzývavý a absolútne nechutný úškrn.
"Prepáč, ale som zaneprázdnená."
"Naozaj? Tvoja mama povedala, že si teraz na dovolenke."
Bailey prižmúrila oči a v duchu zanadávala. "Prerábam byt," povedala s definitívnosťou, ktorá, dúfala, ho odradí od ďalších pokusov dostať ju na koncert. To ho ale neodradilo od snahy pozvať ju na iné formy romantickej schôdzky. Po troch odmietnutých pozvaniach to konečne vzdal. Vtedy však už vyzeral, že sa naozaj postaví a urazene odíde od stola a z ich domu. Bailey si želala, aby to urobil. Miesto toho musela trpieť jeho prítomnosť ešte ďalšiu pol hodinu.
Keď bolo konečne po všetkom a hostia odišli, vypadla odtiaľ skôr, než jej mama mohla začať hádku, na ktorú sa určite už chystala. Bailey si však nerobila veľké ilúzie. Vedela, že sa konfrontícii s matkou nevyhne, iba ju oddiali.
***
Ráno sa zobudila s práchnivou pachuťou v ústach, bolesťou hlavy a nadávkami na perách. Keď sa vrátila včera večer domov, od jedu stiahla fľašu vína, ktorú očividne nemala piť, a toto bol výsledok. Sadla si na posteľ a vložila si tvár do dlaní. Cítila sa, ako keby po nej prešlo stádo rozbesnených hipogrifov.
So stonaním sa narovnala a spustila nohy z postele. Keď zodvihla hlavu, zrak jej dopadol na okno. Zrazu sa ocitla zoči-voči veľkej tmavohnedej sove. Zarazila sa a chvíľu sa na seba iba dívali. Všimla si, že mala k nohe pripevnený kus pergamenu. To bolo zvláštne. Prečo nezaťukala na okno, keď mala pre ňu odkaz? Miesto toho sedela na vonkajšom parapete a cez sklo ju uprene sledovala. Bailey sa sov nikdy nebála. Vzhľadom na to, že je čarodejnica, by to bolo čudné, ale tento raz jej pri pohľade na to zviera prešli po chrbte zimomriavky.
Naozaj nechcela vstať z postele a otvoriť okno, aby mohla sove odviazať z nohy pergamen, ale nijako inak sa k listu nemohla dostať. Vstala a nervózne pristúpila k oknu. Najprv sa zhlboka nadýchla a až potom siahla po kľučke a potiahla ju. Sova však nevletela dnu. Zostala na parapete, natrčila jej nohu a Bailey rýchlo odviazala pergamen. Nečakala na odmenu a rýchlo odletela. Bailey okamžite zatresla okno a rozrolovala pergamen. Odkaz, ktorý tam bol napísaný, bol krátky a stručný.
Ďakujem za príjemne strávený večer.
Zízala na tie písmená aspoň pol minúty, než sa spamätala. Nemusel tam byť podpis, aby vedela, že jej to poslal Flint. Prečo jej to však poslal, keď mu dala jasne najavo, že o neho nemá záujem? A v ktorom vesmíre bol včerajší večer príjemný?
Ak niečo naozaj nepotrebovala, tak to bolo mať na krku práve jeho. Pokrútila hlavou, prešla do kuchyne a hodila pergamen do koša. Keď tam dopadol, z koša sa ozvalo tiché zapraskanie. Bailey nadskočila a vyvalila oči. Tam, kde bol predtým pergamen s odkazom, bola v koši natlačená obrovská kytica červených ruží. Aké originálne.
Bailey sa zvrtla a prešla do kúpeľne. Kvety nechala zhniť v koši, pretože práve tam patrili.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katy Katy | 20. července 2016 v 10:36 | Reagovat

jeej nova kapitolka:-) hned na zaciatok ...neznasam Flina... chuda dievca je mi jej naozaj luto. Bailey to ma tazke, je len par ludi na ktorych sa moze obrátit. Kapitolka super, len nas strasne napinas, chyba mi Albus. A tiez Rose. A co sa tyka taktiky Toma, dost mi to pripomina ich skolske casy:-) no uvidíme, kazdopadne sa uz teraz tesim dalsej kapitolke. si sikovna, ze napises taku dlhu kapitolu. 8-)

2 Alex Alex | 20. července 2016 v 22:53 | Reagovat

Jůůů, super! Těším se na další a souhlas s tím napínáním :D Jinak, ten druhý banner je taky dost pěkný :)

3 Alex Alex | 20. července 2016 v 22:55 | Reagovat

[2]: Jo a ještě jsem zapomněla, na té fotce je Tom? :-) Jestli jo, tak hmm, vypadá skvěle :-D

4 Leann Leann | 20. července 2016 v 23:02 | Reagovat

[3]: Áno, je to Tom, Baileyin najlepší priateľ. Zabudla som to na začiatok napísať. :-)

5 Iwelin Iwelin | 23. července 2016 v 13:12 | Reagovat

Pěkná kapitolka, těším se na další =) A lituji Bailey, že ji chce matka dát dokopy s takovým hulvátem. Aspoň že se jen tak nedá =)

6 Michelle Michelle | 26. července 2016 v 22:37 | Reagovat

Ee, fuj, to se Pansy fakt zbláznila? Jo a Tom je sympaťák, Bailey kašli na Albuse 8-O Těším se na pokračování :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama