4. kapitola 2/2

19. června 2016 v 22:14 | Leann |  Hra na lásku

Hoci Erica pochopiteľne nemala na zábavu vôbec náladu, podarilo sa jej vyhnať čierne myšlienky z hlavy a tváriť sa, ako keby sa nič nestalo. S rovnakým predstieraným nadšením sa šla porozprávať s pár bývalými chrabromilčanmi, ktorých uvidela v dave a nechala Bailey samú. Jej to ale neprekážalo.
Porozhliadla sa a s prekvapením zistila, že tam nepoznela až tak veľa ľudí, ako predpokladala. Samozrejme, bar sa hemžil Rosinými červenovlasými bratrancami a sesternicami, ktorých Bailey poznala, ale bolo to iba z videnia a nepoznala mená valnej väčšiny. Potom tu bolo pár chrabromilčanov, ktorých si pamätala zo školy, ale z pochopiteľných dôvodov to neboli ľudia, ktorí by sa s ňou pustili do priateľského klábosenia. Na jej prekvapenie tam nezahliadla jediného slizolinčana, ktorý by jej mohol robiť spoločnosť. Scorpius mal v slizoline kopu priateľov. On a Albus patrili k tým ľuďom, ktorí mali veľmi extrovertné povahy a priateľstvá si vytvárali bez najmenších ťažkostí. Preto ju tak prekvapilo, keď zistila, že tam nevidí nikoho z ich fakulty. Ale možno to boli tie druhy kamrátstiev, ktoré pretrvali v škole, ale neprežili realitu vonku. Ostatní čarodejníci boli zrejme ich kolegovia z práce alebo priatelia, ktorých si získali až po škole. Takže keď to zhodnotila, okrem samotných oslávencov a Erici tam nebol nikto, s kým by mohla stráviť večer.
Bailey siahla po víne a so zamračením si odpila. Nečakala, že v záplave Scorpiusových a Rosiných známych sa bude cítiť taká opustená. Zo zamyslenia ju odrazu prebral rev, ktorý bol taký silný a výrazný, že aj napriek tomu, aký bol v bare hluk, vyznel úplne nepatrične. Okamžite hľadala zdroj jeho pôvodu a netrvalo dlho, kým ho našla. Príchod Jamesa Pottera, známeho metlobalového hráča, nemohol predsa vyvolať nič menšie ako obrovský ošiaľ. Napriek jeho sláve mu Bailey nevenovala veľa pozornosti. Jej pohľad sa nezastavil na Jamesovi, ale na osobe, ktorá stála vedľa neho a s ktorou prišiel na oslavu. Albus. Aj keď celé osadenstvo v bare oslavovalo príchod jednej z najväčších metlobalových hviezd v čarodejníckej Británii, ona sa zamerala na jeho brata.
Samozrejme, čakala, že tam bude. Bolo by skôr zvláštne, keby neprišiel na oslavu zasnúbenia najlepšieho priateľa a najlepšej kamarátky a zároveň sesternice. No z pochopiteľných dôvodov sa ich stretnutia obávala. Dúfala, že sa jej podarí byť nenápadná a neupútať jeho pozornosť čo možno najdlhšie. Modlila sa, že keď si ju nakoniec všimne, pretože v takom malom bare to bolo nevyhnutné, zvrtne sa opačným smerom a jednoducho ju bude ignorovať. Nestála o ďalší rozhovor s ním, ktorý by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvrtol na roztržku.
Jej pohľad znova upútal Albusov starší brat. Akonáhle celé čarodejnícke osadenstvo nočného baru zistilo, kto práve vošiel dnu, zhŕkli sa okolo neho skupinky podpisuchtivých fanúšikov. Bolo šťastie, že sa podobné veci nestávali aj jej. Postupom času zistila, že modelky zriedkakedy vyvolajú taký veľký záujem, aby ich okamžite ľudia spoznali. Najmä ak sa premávajú po uliciach nenamaľované, čo Bailey v Paríži bežne robila. Vtedy ju sotvakto vôbec spoznal. Na veľkých podujatiach a večierkoch bola však aj ona bombardovaná médiami a oduševnenými nadšencami módy. Dokázala sa teda vcítiť do Jamesovej kože a oceniť, že ona sama sa s takými situáciami nemusí pasovať denno-denne.
Keď sa teraz pozrela na Jamesa, za žiarivým úsmevom uvidela záblesk únavy a možno dokonca aj znechutenia. Ten chrabromilčan ani nevedel, ako dokonale mu rozumela. Povzdychla si, napila sa z vína a zadívala sa na Ericin nedopitý pohár. Porozhliadla sa okolo seba, ale svoju čerstvo tehotnú kamarátku nikde v spleti podnapitých tiel nevidela. Schmatla jej pohár a bez výčitiek svedomia si odpila.
Už si stihla všimnúť, že to vyzeralo, ako keby sa tam všetci čarodejníci poznali. Rozprávali sa medzi sebou, smiali sa alebo spolu tancovali. Cítila sa tak trochu ako vyvrheľ. Tá oslava naozaj nebola to, čo očakávala. Po pár nudných minútach, ktoré bola schopná vyplniť iba zízaním na zabávajúcich sa ľudí a kontrolovaním, kde sa nachádzal Albus, začala zvažovať, že sa radšej vytratí domov. Vyhľadá Rose a Scorpiusa, poďakuje im za pozvanie a s úľavou sa vydá na cestu domov. Aj keby mala práve náladu na flámovanie, bohužiaľ, to vyzralo tak, že nemala s kým. A ona fakt neznášala, keď sedela v bare sama a cítila sa ako chudera.
Bola rozhodnutá vstať a vzdať to, keď sa miestnosť ponorila do ticha doslova jediným mávnutím čarovného prútika. Následne začula jemné zacinkanie a zodvihla pohľad. O pozornosť nežiadal nik iný ako Albus Potter, ktorý stál pri stole s pohárom v ruke a zjavne sa chystal predniesť prípitok. Bolo prirodzené, že práve on povie zopár slov o čerstvých budúcich manželoch, ale aj tak ju podráždilo, že ju akosi stále prenasledoval.
Bailey sa o niečo viac zošuchla na svojej stoličke, aby náhodou nepritiahla jeho pozornosť a odvrátila od neho pohľad. Ešte aj metlobaloví nadšenci zhŕknutí okolo Jamesa stíchli a prerušili návaly ošiaľu nad stretnutím so svojou hviezdou. Bailey si povzdychla, dopriala si ďalší poriadny dúšok vína (koľký to už bol?) a snažila sa vytesniť Albusov hlas z hlavy. Napriek tomu však čo-to z jeho prípitku zachytila. Keď počula, ako hovorí o láske, šťastí, o budúcich manželoch, ktorí sú ako dve polovice jednej duše, začalo jej byť nevoľno od žalúdka. Chápala tie vtipné časti, kedy každému, kto bol ochotný počúvať, vylíčil, ako Rose Scorpiusa odmietala a dušovala sa, že s ním nechce mať nič spoločné. Tie sentimentálne kecy od neho však nezniesla.
Keď bol koniec, úprimne ďakovala Merlinovi, že to netrvalo dlhšie. Ešte za potlesku sa postavila od stola a pohľadom pátra po Erice. S konečnou platnosťou ju vysedávanie pri stole osamote prestalo baviť. Pretĺkala sa pomedzi zabávajúcich sa čarodejníkov k baru, odkaľ mala asi najlepšiu šancu nájsť ju a oznámiť jej, že pôjde domov. Potom rozlúči s Rose a zmizne odtiaľ najrýchlejšie, ako jej to nohy v topánkach na vysokom opätku dovolia.
V tej spleti tiel nebolo jednoduché nájsť Ericu, ale po niekoľkých ďalších minútach ju zbadala v skupinke nejakých vyfintených žien. Odľahlo jej. Zdalo sa, že sa jej podarí vypariť sa skôr, než niekde v dave narazí na Albusa. Rýchlo zoskočila z barovej stoličky, aby ju nestratila z dohľadu a úplne nechtiach tak atakovala muža, ktorý práve prechádzal okolo. Otočila sa k nemu s podráždeným výrazom na tvári, hoci si bola dobre vedomá toho, že to bola jej vina. Stretla sa s pobaveným pohľadom Jamesa Pottera.
Okamžite zaťahala za pomyselné opraty svojej momentálnej horkokrvnosti a hnev sa v nej upokojil. "Och, prepáč, nevšimla som si ťa," ospravedlnila sa pokorným tónom, ktorý vôbec nekorešpondoval s tým, aká bola ešte pred pár sekundami napálená.
James sa na ňu na jej obrovské prekvapenie uškrnul. "Nie si ty náhodou tá modelka zo slizolinu?" Bailey prikývla. "Tá, čo zlomila môjmu bratovi srdce?"
Úsmev, ktorý sa jej začal formovať na tvári, zvädol. Kto povie niečo takéto človeku, s ktorým sotva kedy prehovoril jediné slovo? "Si opitý?" spýtala sa druhú vec, ktorá jej zišla na um. Tá prvá bola na jej vkus príliš vulgárna.
Pohodil plecom. "Pravdepodobne."
"Vidím," povzdychla si. Naozaj vôbec nevyzeral triezvo, čo si uvedomila hneď, ako sa opýtal tú nehoráznu otázku. "A nikomu som srdce nezlomila."
"Hovor si, čo chceš, Zabinyová, ale ja to vidím inak."
Chystala sa mu odvrknúť, že je jej úplne jedno, ako to vidí on. Že má pokrk toho, ako ju stále niekto z niečoho obviňuje. Udržala však svoj hnev na uzde, pretože si uvedomovala, že to povedal pravdepodobne iba preto, že bol taký naliaty. Ako sa mu to podarilo za takú krátku dobu, odkedy sa vymanil z pazúrov nenásytných fanúšikov, bolo však mimo jej chápanie.
"Ak si to myslíš, tak nechápem, prečo tu ešte stojíš a rozprávaš sa so mnou," povedala dostatočne chladným tónom na to, aby z neho aj vo svojom stave vyrozumel, že by ju mal nechať na pokoji.
James však nedostal možnosť odpovedať jej. "Á, vidím, že si si našla spoločnosť," ozvalo sa pri nich a spoza Jamesa sa z ničoho nič vynorila Erica. "Rose ma za tebou poslala," povedala jej. "Myslela si, že sa tu nebudeš mať s kým baviť. Tuším nemala pravdu."
"Ale mala," zašomrala Baiely a vyslúžila si za to od Erici nadvihnuté obočie. Než na to stihla reagovať, jej kamarátka už sústredila svoju pozornosť na ich spoločníka.
"James!" vyhŕkla, ako keby len teraz zbadala, kto vedľa nej stojí. "Ako sa máš? Aké je to byť späť v Londýne?"
Slávny metlobalový hráč si ju prehliadol od hustých natočených vlasov až po tmavomodré semišové lodičky. A trvalo to podozrivo dlho, ako keby sa snažil vryť si jej výzor do pamäte. S odpoveďou si dával tak načas, že Bailey na neho prižmúrila oči a Ericin úsmev, ktorá mala na tvári, odkedy k nim podišla, začal vädnúť.
"Fajn," bola Jamesova prekvapivo krátka odpoveď. Bailey sa na neho nechápavo zamračila.
"Keď si sa presťahoval späť domov, asi sa ti ten prestup ku Caerphillským katapultom podaril, však?"
"Áno."
Erica sa usmiala. "Tak to ti gratulujem."
"Ďakujem."
To bola už jeho tretia jednoslovná odpoveď. O čo tu išlo? Bailey nemala v najmenšom úmysle vložiť sa do rozhovoru a James vyzeral ktovie prečo úplne vyvedený z miery. Bolo teda na Erice, aby viedla konverzáciu, o čo sa na Baileino ohromenie naozaj úporne snažila. "Ešte som o tom nečítala v Dennom Proroku. Držíte to v tajnosti?"
James pokrútil hlavou. "Nie." Bailey nadvihla obočie. Fakt, čo mal za problém? Už si myslela, že znova zostane pri tejto strohej odpovedi, ale vtedy sa ozval znova. "Nedrží sa to v tajnosti, ale v pondelok máme tlačovku a dovtedy by som o tom nemal verejne hovoriť."
Erica sa usmiala. Jej výzor prezrádzal úľavu. "Samozrejme. Odo mňa sa nikto nič nedozvie," sľúbila mu a otočila s k Bailey.
"Čo?" spýtala sa slizolinčanka, keď jej začínalo byť jasné, že Erica od nej na niečo čaká.
"Ani ty to nikomu neprezradíš, však?" dôrazne povedala. Bailey mala pocit, že keby ju mohla kopnúť do členku bez toho, aby si to James všimol, urobila by to. Bola rada, že nesedia pri stole.
Bailey prevrátila očami. "Och, jané," odvetila. "Ako keby ma to zaujímalo," dodala potichšie, ale obaja ju počuli. James nijako nezareagoval, ale Erica sa na ňu temne zamračila. Jej nahnevaný výraz netrval dlho. Otočila sa k Albusovmu bratovi a usmiala sa na neho.
"Vidíš? Od nás tá správa určite neunikne," povedala mu, ale odpovedi sa jej nedostalo. James im už totižto nevenoval pozornosť. Uprene sledoval niečo, čo sa odohrávalo na druhej strane baru a jeho výraz prezrádzal nevôľu. Obe sa otočili tým smerom, aby zistili, čo sa deje. Lily, Jamesova mladšia sestra, a v súčasnosti Baileina osobná bytová dizajnérka, stála neďaleko tanečného parketu a bola ponorená do ohnivej konverzácie s nejakým mužom. Vyzeral v jej veku, bol vysoký a podľa Baileinho názoru aj pekný. A tiež rozčúlený. Bol to jej priateľ? Tých pár stretnutí, ktoré s Lily mala, boli striktne pracovné. O svojom súkromní s ňou z pochopiteľných dôvodov nikdy nehovorila a Bailey by ani vo sne nenapadlo spýtať sa jej. A to nielen preto, že si bola istá, že by ju poslala dočerta.
Podľa toho, čo sa pred nimi odohrávalo, nebol nahnevaný iba on. Liline pekné črty tváre boli skrútené do škaredej masy a ruky jej len tak lietali naokolo v prudkých gestách.
"Prepáčte," zašomral James prekvapivo triezvo. Prekĺzol pomedzi ne smerom k svojej mladšej sestre. Bailey s Ericou si len vymenili začudované pohľady.
"Kto je to?" opýtala sa slizolinčanka, ukazujúc na hádajúcu sa dvojicu.
"Leith, Lilin priateľ."
"Hm," bolo všetko, čo na to Bailey povedala. Nemala v úmysle pýtať sa na neho, pretože ju to ani trochu nezaujímalo. Erica sa však sama rozhovorila.
"Chodia spolu už rok a nikto z jej rodiny z toho nie je nadšený. Počula som, že je vraj poriadny nervák." Zahľadela sa na nich. "Keď sa tak na nich pozerám, tak tomu aj verím."
"To fakt nie je moja starosť," zašomrala a odvrátila sa od hádajúcej sa dvojice, ku ktorej práve pristúpil James. Otočila sa k Erice. "Odchádzam," stručne jej oznámila.
"Čože?" vyhŕkla Erica. Jej nečakané rozhodnutie ju prekvapilo. "Nie, nemôžeš odísť. Ešte nie je ani desať!"
"Ako si povedala, keď si prišla, nemám sa tu s kým baviť. Ty tu poznáš kopu ľudí, ja takmer nikoho. Aspoň nikoho, kto by bol ochotný prehodiť so mnou zopár slov, aby som sa tu necítila ako idiot. Tak idem domov." Jej slová nemali trpkú príchuť, akoby sa mohlo zdať. Boli povedané vecne a bez hnevu či sebaľútosti. Bailey dobre vedela, ako na tom bola so svojimi bývalými spolužiakmi z iných fakúlt.
"A to znamená, že tu nemôžeš nikoho spoznať?" spýtala sa jej Erica. "No tak, nebuď taká nespoločenská. V muklovskom svete si hviezda, ale keď prídeš domov ku svojim, tak sa zrazu od nás odťahuješ."
Bailey pokrútila hlavou. "To nie je pravda. Odťahujem sa iba od niektorých ľudí. Ale naozaj, vôbec na to nemám náladu. Chcem ísť domov, dať si dlhý kúpeľ a zahrabať sa do postele." Pokrčila plecami. "Škoda len, že nemám ani vaňu a ani posteľ."
"No vidíš! A ja ťa môžem zoznámiť s niektorými kamarátmi. Určite sa ti budú páčiť," navrhla jej Erica. Na Bailein vkus sa tvárila až príliš optimisticky.
"Budem hádať. Sú tí priatelia z chrabromilu?" Ani jej nemusela odpovedať. "Šanca, že sa mi budú páčiť, je dosť mizivá a to, že sa im budem páčiť ja, je ešte menej pravdepodobné."
"Hej! Ja som tiež chrabromilčanka. A Rose taktisto."
Bailey sa uškrnula. "Vy ste výnimky." Úsmev sa z jej tváre zrazu vytratil. "Ale myslím to vážne, idem domov. Mohla by si, prosím, povedať Rose a Scorpiusovi, že som ich nemohla nájsť, a tak som odišla bez rozlúčenia?"
Ericino obočie vyletelo nahor. "Mám im klamať?"
"Prosím! Musím odtiaľto vypadnúť čo najrýchlejšie. Nechcem riskovať, že, keď ich budem hľadať, narazím na A-" Neskoro si uvedomila, o čom začala pred Ericou tak bez rozmyslu tárať. Škoda bola ale už napáchaná a aj keď tú vetu nedokončila, chrabromilčanka nemusela mať geniálne IQ, aby jej došlo, koho tým myslela.
"Albusa?"
Bailey pevne stisla pery a hnevala sa sama na seba.
"Rose mi povedala, že si s ním mala nejaké nepríjemné stretnutie."
Slizolinčanka zvraštila čelo. "Vy chrabromilčania tuším milujete pretriasať môj osobný život. Idem domov," prísne povedala. "Uži si večer."
Zvrtla sa na opätku a rozhodným krokom kráčala ku dverám.
"Fajn, ale ešte sa o tom porozprávame," kričala za ňou Erica. "A nezabudni mi poslať tie filmy."
Bailey bez otočenia zodvihla ruku, aby jej dala vedieť, že ju počula a ponáhľala sa ku dverám. Keď sa k nim dostala bez akéhokoľvek incidentu či zastavenia, prekĺzla cez ne von do živého večerného Londýna a od úľavy sa zhlboka nadýchla. Očakávala, že sa jej pľúca naplnia čerstvým vzduchom presiaknutým typickou vlhkosťou. Namiesto toho jej do nosa vrazil štipľavý cigaretový dym, ktorý jej niekto práve vyfúkol rovno do tváre. Namosúrene začala mávať rukou okolo svojej hlavy. Zvrtla sa, aby vyčistila žalúdok tomu, nech už to bol ktokoľvek, kto si dovolil behať po svete a sebecky obťažovať ľudí svojim smradľavým zlozvykom.
Slová pobúrenia, ktoré sa jej drali na jazyk, sa jej však zasekli v krku, keď zrazu stála zoči-voči tomu, komu sa celý večer tak zúfalo snažila vyhnúť.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Alex Alex | 20. června 2016 v 12:05 | Reagovat

O_O Takový napínavý konec! A skvělé, těším se na další, snad bude brzy :-)  :-D

2 KATY KATY | 20. června 2016 v 12:44 | Reagovat

Waw, opat raz kapitolka ktora je uzasna a nemoze nikoho sklamat az na ten dooost otvoreny koniec... dufam ze nas nebudes napínat dlho.... skvele skvele skvele.... fakt sa z toho vytesujem:-) Uz sa tesim na dalsiu kapcu ;-)

3 Black Black | 21. června 2016 v 10:29 | Reagovat

Já věděla, že sem nemám chodit. Člověk si jen na chvilku skočí na net během učení a bác, nová kapitola..nah, ona ta genetika počká :D

Musím říct, že se mi hrozně líbí, jak balancuješ u těch kolejí. Není tam silná nenávist (teď je to o to viditelnější než ve škole) jako v předchozí generaci, zároveň tam ale zůstalo jisté napětí a bratříčkování je čistě na úrovni jedinců. Jiné povídky tohle neudrží a ztrácí tohle kouzlo. Je to paráda, díky za to!

4 Angie Angie | 24. června 2016 v 13:48 | Reagovat

Milujem túto poviedku <333 vždy sa oplatí čakať na pokračovanie

5 Michelle Michelle | 25. června 2016 v 21:54 | Reagovat

Tak jsem se konečně dostala i ke druhé části :-) Úplně super kapitola, čekání se rozhodně vyplatilo :-) Souhlasím s předchozím komentářem ohledně kolejí. A ten v konec je perfektní, čemu se člověk nejvíc vyhýbá, to k němu samO přichází : D Těším se na pokračování :-)

6 Leann Leann | 26. června 2016 v 20:59 | Reagovat

Ďakujem za milé a povzbudzujúce komentáre, moji verní. :-) Už píšem ďalšiu časť, tak snáď ju čoskoro uverejním. Teraz, keď sa končí školský rok, budem mať, dúfam, veľkú chuť do písania, pretože času bude habadej.

7 Tinu Tinu | 28. června 2016 v 0:20 | Reagovat

super kapitolka, celkovo vlastne všetky 3 poviedky, som ich hltala jedným dychom, neviem sa dočkať pokračovania :)

8 Michelle Michelle | 30. června 2016 v 13:34 | Reagovat

Jé, tak to se moc těším, školní rok je fuč, bude kapitolka :-D

9 TaMara TaMara | 2. července 2016 v 22:05 | Reagovat

Panebože už nás tak strašne nenapínaj veď ma porazí ako musím stále čakať :-D inak ďakujem za kapitolku

10 Avis Avis | 4. července 2016 v 22:40 | Reagovat

Ako vždy úžasná časť :) neviem sa dočkať novej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama