22. kapitola

22. února 2015 v 12:33 | Leann |  Špinavé hry


Michael ju pozval korčuľovať sa na jazero. Bolo zjavné, že tento raz to bolo naozajstné rande. Rose o tom nemala najmenších pochýb hlavne vo chvíli, keď sa potkla na nerovnom povrchu, Michael ju zachytil a pri tej príležitosti sa k nej naklonil a pobozkal ju. Nebol to zlý bozk, bol úplne normálny a celkom pekný. Ale to bolo všetko. Snažila sa netváriť sklamane, ale, bohužiaľ, mala pocit, že si to všimol. Od toho momentu medzi nimi zavládlo trápne napätie.
Celkovo to rande nebolo to, čo očakávala. Michael bol vtipný, milý a zabával ju historkami z fakultného zákulisia, ale skôr sa cítila ako na pokeci s dlhoročným kamarátom než na romantickej schôdzke. A ten bozk... ten to rozhodol. Možno boli naladení na jednu vlnovú dĺžku, ale z jej strany to medzi nimi neiskrilo. Michael vyzeral zarazene a smutne, keď mu to povedala, ale nemalo zmysel klamať mu. Jednoducho vedela, že by to nefungovalo. Aj keby sa teraz tvárila, že je všetko v poriadku, bola si istá, že dlho by jej to nevydržalo.
Michael si však vydupal ešte jednu šancu, aby ju mohol pobozkať na dobrú noc. Urobil to takým vtipným spôsobom a bol taký zlatý, že mu to nedokázala odoprieť. Musela uznať, že sa do toho naozaj vložil, ale s ňou to, žiaľbohu, nič neurobilo. Zamrzelo ju to, pretože Michael bol presne ten typ chlapca, s ktorým si vzťah vedela predstaviť. Škoda len, že to tak nebralo aj jej telo.
Nezostalo jej nič iné, iba pokračovať vo svojom osamelom živote a pomaly ju začínala chytať depresia. Dôvod bol taký, že sa musela neustále pozerať na Ericu, ako sa cukruje s Robom. To ju iba nútilo myslieť na svoj neexistujúci súkromný život. Okrem toho Albus mal stále mizernú náladu a skoro vôbec sa s ňou nebavil. Prišla k názoru, že ak ho chcela znova dostať do normálu, zrejme sa nevyhne tomu, aby nejako pomohla Bailey. Vyzeralo to tak, že to bola jediná cesta, pretože cez Scorpiusa to zjavne nešlo. Bolo pravdepodobnejšie, že Al odpustí skôr Bailey ako svojmu bývalému najlepšiemu priateľovi. A keď sa zmieri s Bailey, potom môže zapracovať na tom, aby sa prestal hnevať na Malfoya. A všetko bude také ako predtým.
Porozprávať sa s Bailey nebolo prekvapujúco vôbec také zložité, ako by jeden čakal. Zvyčajne sa hradom étericky vznášala v oblaku svojich slizolinských prisluhovačiek, ale v poslednej dobe - zhruba od toho neslávneho incidentu v Rokville - ju bolo vídať skôr samu. Rose nevedela, či to bolo jej pričinením alebo sa medzi ňou a jej armádou harpyí niečo stalo, ale v každom prípade jej to vyhovovalo.
Sledovala ju do knižnice. Na chvíľu zauvažovala, čo tam asi tak môže robiť, pretože Bailey nebola známa svojou ctižiadosťou získať čo najlepšie známky.
V pravej chvíli sa k nej priblížila.
"Už si hovorila s Albusom?" spýtala sa jej.
Slizolinčanka sa strhla a zvrtla sa k nej s nahnevaným výrazom na tvári. Bolo jasné, že ju nezačula, keď sa k nej priblížila.
"Prestaň sa za mnou zakrádať!"
Na Rose to neurobilo dojem a iba pokrčila plecami. "Tak hovorila či nie?"
"Nie," zašomrala slizolinčanka a odvrátila sa od nej.
"Myslela som si."
Bailey na ňu vrhla zlostný pohľad. "A to malo čo znamenať? Myslíš si, že je to také jednoduché?"
"Samozrejme, že to nie je jednoduché, ale myslela som tým niečo iné."
"Čo také?"
"Iba to, že slizolinčania nie sú práve preslávení odvahou, takže sa nevymykáš z priemeru."
Bailey na ňu pobúrene zazrela a zlostne stisla pery. Nepáčilo sa jej, že ju tá chrabromilčanka nazývala zbabelcom, ale niekde vo vnútri vedela, že mala pravdu. Keby bola odvážna, priznala by sa Alovi už veľmi dávno a nič z toho, čo jej tak dogabalo život, by sa nebolo stalo.
"Ty sa však z neho vymykáš," odvetila Bailey.
Rose jej odpoveď prekvapila. Nevedela, čo tým myslela. "Nechápem."
"Neviem, čo sa stalo medzi tebou a Scorpiusom, ale niečo medzi vami je. A podľa toho, ako si sa mu posledné týždne vyhýbala, mi je jasné, že sa ho bojíš."
Čo?
"Takže teraz ma sleduješ?"
Bailey sa pohŕdavo zasmiala a pokrútila hlavou. "Nie teba," zdôraznila. "Zaujímala som sa o Scorpiusa."
Za normálnych okolností by Rose jej arogancia urazila, ale teraz ju to nezaujímalo. Chcela sa dozvedieť, čo tými svojimi rečami myslí. Že ona sa bojí Malfoya? Prečo? Bolo to absurdné a nielen to. Rovnako nezmyselné bolo aj bodnutie žiarlivosti, ktoré pocítila, keď jej Bailey povedala, že sa zaujímala o Malfoya.
"Prečo?"
"Čo prečo?"
"Prečo vravíš, že sa vyhýbam Malfoyovi, prečo si myslíš, že sa ho bojím a prečo sa o neho zaujímaš?" vystrelilo z nej jedným dychom skôr, než si to stihla premyslieť.
Bailey sa neveselo uškrnula. "Vidím, že sa mu vyhýbaš, mám predsa oči. Každému, kto nie je úplne slepý a všíma si vás, to ihneď dôjde. Niečo sa medzi vami dvoma stalo a ty máš z neho strach."
"Nemám!"
"Nerozčuľuj sa," upokojovala ju slizolinčanka, ale na Rose to malo opačný efekt. Možno to Bailey dokonca vedela.
"Ten posledný, koho by som sa bála, je Malfoy. Okrem toho, že som lepšia čarodejnica ako on," zveličovala, "by mu Albus zlomil krk, keby mi chcel niečo urobiť."
Bailey nadvihla obočie a spokojne sa usmiala. Provokovala ju naschvál? "A kto tu hovoril niečo o ublížení?"
"Čo?" zarazila sa Rose. "Nechápem, o čo ti teda ide."
"No, neviem, čo sa medzi vami stalo, ale..."
"nič sa medzi nami nestalo!" skočila jej Rose do reči.
"...ale vy dvaja sa voči sebe správate veľmi zaujímavo. Musela by som vedieť viac, aby som mohla byť presnejšia. Ale keďže ty trváš na svojom, tak to asi nepôjde. No poviem ti jedno - keď sa na neho pozrieš, z tváre sa ti dá vyčítať viac, než si myslíš."
A to malo byť zase čo? Medzi ňou a Scorpiusom nebolo nič okrem jeho pokusov ospravedlniť sa jej. Po ich búrlivej minulosti bolo vyložene smiešne čo i len pomyslieť na to, že by medzi nimi mohlo byť niečo viac než holé prímerie. To bolo maximum, ktoré si vedela predstaviť. Nuž, možno priateľstvo s ním by nemuselo byť úplne zlé, ale to bola čiara, ktorú Rose nikdy nemienila prekročiť. Vlastne pochybovala, že sa k nej niekedy vôbec priblížia.
Rose už mala jej kriptických rečí akurát tak dosť. Nahlas sa nadýchla, aby sa upokojila a aby na jej reči nereagovala. Možno to Bailey aj tak robila iba preto, aby ju odradila od jej otázok. "Nie som tu preto, aby si mi dávala rady do života. Prišla som sa opýtať na Ala."
Baileyna dobrá nálada očividne opadla. Zachmúrila sa. "Už som ti predsa povedala."
Rose prevrátila oči. "Áno, už som počula. Nie je to ľahké," posmešne zopakovala. "Myslela si si, že bude?" spýtala sa s nadvihnutým obočím.
"Nie," odsekla. "Ale asi si na niečo zabudla."
Rose zostala mlčať na znak, že má pokračovať.
"Moji rodičia. S nimi sa nič nezmenilo, nikdy mi nedovolia byť s tvojím bratrancom."
"Tak sa opýtaj seba," odvetila jej Rose, "či si ochotná nechať ich takto ti riadiť život."
"Tebe sa to ľahko povie..."
"Možno," odvrkla Rose. Tento raz už bola nahnevaná. "Možno neviem, aké to je, ale už mi ide hore krkom, ako sa vyhováraš. Ak si vyberieš Ala, bude to ťažké nielen s ním, ale aj s tvojimi rodičmi. Taká je realita a je na tebe, čomu dáš prednosť."
Slizolinčanka bola dlhú dobu ticho. Rose napadlo, že to možno trochu prehnala. Už-už začínala mať výčitky svedomia, ale vtedy sa ozvala. "Chcem Albusa. Vždy som ho chcela, ale keď som ti povedala, že by ma rodičia vyhodili, nežartovala som. Ja sa naozaj bojím, že by to urobili."
"Nerozmýšľaj nad tým, čo by bolo keby. Veď ešte ani nie si s Albusom, takže nemá cenu nad tým premýšľať. Budeme to riešiť, keď k tomu skutočne dôjde," poradila jej najlepšie, ako vedela.
"Som zvedavá, čo urobíš, keď ti potom zaklopem na dvere so všetkými svojimi vecami," zašomrala Bailey, ale Rose ju ignorovala.
"Ak to s Albusom myslíš naozaj vážne, myslím, že viem, čo by ti mohlo pomôcť."
Bailey sa na ňu zadívala s prižmúrenými očami plnými nedôvery. "Povedala si mi, že sa do toho nemieniš miešať a teraz ťa to zrazu zaujíma?"
"To bolo pred tým, než som zistila, že sa s Albusom nijako nedá vyjsť a než sa na mňa nahneval."
"Prečo sa na teba nahneval?"
Rose trhla plecami. "Lebo sa bavím s Malfoyom."
"Hm."
"Čo?"
"Predtým si sa mu vyhýbala a teraz sa spolu zrazu bavíte? Zaujímavé. Čo vyvolalo túto zmenu?" vyzvedala Bailey.
Rose na ňu zazrela. Tak po tejto ceste sa dnes druhýkrát nemienila pustiť. "Do toho ťa nič," rýchlo ju odbila. "Tak chceš, aby som ti pomohla alebo nie?" podráždene sa spýtala.
Bailey si povzdychla a prikývla. "Čo mám teda robiť?"
"Nesnaž sa dostať k Albusovi," poradila jej. "Asi by sa ti to aj tak nepodarilo. Choď na neho cez človeka, ktorému dôveruje."
"A to je?"
"Grace," odvetila Rose. Videla, ako sa pri jej mene Bailey celá naježila.
"Čo?!"
"Ak presvedčíš o svojich citoch ju, budeš mať sčasti vyhraté. A som si istá, že ti s Albusom pomôže. Stále sú priatelia a Albus na ňu dá."
Slizolinčanka vyskočila zo stoličky tak rýchlo, že sa prevrátila a s rachotom spadla na zem. Otočilo sa k nim pár podráždených pohľadov, ale ani jedna si ich nevšímala. "Tá... tá malá šťanda je ten posledný človek, ktorému by som to povedala."
Rose na ňu nadvihla obočie. Nemala potuchy, že Bailey zareaguje až tak prudko. Bolo prirodzené, že Grace nemala rada, vzhľadom na Albusove pokusy o jej žiarlivosť, ale až takúto prudkú reakciu nečakala. "Sadni si," vyzvala ju a hlavou kývla na stoličku na zemi.
Bailey chvíľu váhala, ako nakoniec ju počúvla.
"Grace je v tejto chvíli jediný človek, ktorého Albus počúvne a ktorý ho dokáže presvedčiť. A mala by si vedieť, že celý ten ich vzťah bol iba podvod, aby si začala žiarliť," vysvetlila jej. "Čo sa napokon asi aj podarilo," dodala. "Podstatné však je, že Grace nie je tvoja rivalka. Nestojí ti v ceste práve naopak, môže ti pomôcť... ak budeš dostatočne úprimná a presvedčivá."
+++
Rose sedela na prázdnej posteli v nemocničnom krídle a nešlo jej do hlavy, čo sa stalo. Jednoducho to nechápala. Michaela mali predsa všetci radi. Bol múdry, priateľský, veselý a hral v bystrohlavskom metlobalovom tíme. Obľúbenejší snáď už ani nemohol byť. Ale aj keby nebol taký populárny, takáto ukážka nevraživosti voči nemu bola príliš surová. Podobné správanie sa na škole netolerovalo a Rose prekvapilo, že by niekto riskoval vylúčenie. Prečo? Kvôli čomu?
Chlapec na nemocničnej posteli stále spal. Tvár mal takú bledú, že takmer splývala s bielym vankúšom, na ktorom mal položenú hlavu. Bol hrozne dobitý. Tvár mu zdobili viaceré modriny a natrhnutá pera mu už začala opúchať. Podľa ošetrovateľky mal niekoľko podliatin aj na tele a zistili mu jedno zlomené rebro. Vraj mal veľké šťastie, že mu to rebro nespôsobilo vnútorné krvácanie.
Rose na chvíľu zatvorila oči a zložila si tvár do dlaní. Jediný dôvod, prečo bola jediná, kto ho prišiel navštíviť, bol, že ako jedna z mála mala voľnú hodinu. Vedela, že akonáhle skončí vyučovanie, do ošetrovne sa nahrnie celá kopa jeho priateľov spolu s metlobalovým tímom. Bola si istá, že správa o tom, čo sa stalo, už obletela celý hrad.
Teda vlastne správa o tom, že je zranený. Nemali totižto ani potuchy, čo sa mu stalo. Vyzeralo to, ako keby si ho niekto poriadne podal, ale Rose nenapadal nikto, kto by toho bol schopný. Kto by mohol nenávidieť Michaela tak veľmi, že ho takto dokaličil? Ďalšia záhada bola, že útočník nepoužil prútik. Prečo? Bolo by to predsa oveľa jednoduchšie a menej namáhavé. Rose si náhle spomenula, že všetky prútiky, ktorých majitelia ešte nedovŕšili plnoletosť, zanechávajú stopu rovnako ako pri premiestňovaní. Bol toto dôvod útoku päsťami? Ak áno, tak útočník si to musel dopredu dobre premyslieť a poistiť sa, aby ho nechytili. Ale fyzický útok predsa tiež nezostane bez stôp.
Z chodby sa ozval hluk a Rose nadvihla hlavu. Zrejme sa už skončila hodina a smerom do nemocničného krídla sa už určite hrnie celá armáda znepokojených bystrohlavčanov. Vstala a znova sa zadívala na nehybnú postavu na posteli. Bála sa ho niekde dotknúť, aby mu nechtiac nespôsobila bolesť. Dúfala, že profesori zistia, kto mu to urobil.
+++
Klebety sa na hrade prenášali rýchlejšie ako črevná chrípka. Rose sa ešte nedostala ani do učebne elixírov a o tom, čo sa stalo Michaelovi, už rozprával každý jeden študent, ktorého stretla. Niežeby to nepredpovedala, ale nekonečne ju iritovalo, že tie klebetnice nemajú pred ničím rešpekt. Hodila svoju koženú tašku na zem vedľa lavice a sadla si na stoličku. Erica prišla iba o chvíľu neskôr a pridala sa k nej. Zrejme bola na ďalšej muchlovacej seanse s Robom. Merlin vedel, že jej to priala, ale tých dvoch spolu už nemohla vystáť. Bola rada, že sa konečne rozhodli neobťažovať celé osadenstvo hradu svojimi náruživými výstupmi a začali vyhľadávať samotu.
Keď si k nej Erica prisadla, vyzerala zarazene a vzrušene zároveň. "Už si to počula?"
Rose ani nezdvihla hlavu od rozloženého pergamenu, aby sa spýtala na niečo, o čom už vedela. "Čo?"
"Michael dostal od niekoho nakladačku."
Rose stuhla a odvrátila pohľad od úlohy, aby sa zadívala na Ericu. "Viem. Videla som ho v nemocničnom krídle."
"Takže je to pravda," vydýchla Erica s pohľadom upretým do prázdna. "Zatiaľ som počula iba dohady. Nikto nevedel nič naisto, ale Rob bol taký naštvaný, keď to zistil." Pozrela sa na Rose. "Kto to mohol urobiť? Michael nevyzerá ako konfliktný typ. Neviem si predstaviť nikoho, kto by ho mohol chcieť zbiť."
Rose nahnevane prižmúrila oči. Už len pri spomienke na jeho zranené telo sa do nej hrnuli vlny zúrivosti. "Neviem, ale povedať, že ho niekto zbil, je príliš jemné vyjadrenie. Ja som ho videla, Erica, vyzerá hrozne. Zlomili mu rebro!"
"Čože?"
"Áno. A to, že to urobil niekto, s kým bývame pod jednou strechou, mi práve nedáva veľa dôvodov na pokojný spánok," pochmúrne povedala. "Toho psychopata by mali čo najskôr vypátrať a vykopnúť ho zo školy."
"Určite zistia, kto to bol," upokojovala ju Erica. Načiahla sa k nej a chytila ju za plece. "Nemyslela som si, že ti na ňom až tak veľmi záleží. Povedala si mi, že z vášho vzťahu nič nebude."
"Nemusím byť do neho po uši zamilovaná, aby mi na ňom záležalo. Nechodíme spolu, ale mám ho rada a to, čo sa stalo, mi nemôže byť ľahostajné."
Erica prikývla. "Majú profesori aspoň nejaké tušenie, kto to mohol byť?"
Rose pokrčila plecami. "Nemám potuchy a nemyslím si, že to budú vešať na nos študentom."
"Snáď ho vyhodia zo školy čo najskôr, pretože ak sa Rob dozvie, kto to má na svedomí..." odmlčala sa a povzdychla si. "Už sa neho aj s kamarátmi chystá. Viem, že to nechce nechať len tak, Michael je jeho dobrý kamarát, ale..."
"Ale jeden dokaličený úplne stačí," dokončila za ňu Rose a obe si vymenili chápavé pohľady.
+++
Po vyučovaní sa Rose pobrala do knižnice, aby si napísala úlohy. Hoci po ničom netúžila viac, ako ísť za Michaelom a spýtať sa ho, kto ho napadol, vedela, že ošetrovňa bude teraz zaprataná jeho priateľmi. Bola však rozhodnutá ísť za ním cez večeru a pokúsiť sa z neho niečo dostať. Vyzeralo to tak, že profesorom nič nepovedal, pretože doteraz nikoho nepotrestali. Nevedela síce, prečo by to mal povedať práve jej, keď ho iba prednedávnom odmietla, ale stálo to za pokus. Existovala aj možnosť, že sám nevie, kto ho zbil, ale kým sa nespýta, tak to nebude vedieť.
Prútikom namierila na poličku, ktorá bola umiestnená dobrého pol metra nad jej hlavou a vytiahla z nej knihu. Bola taká zabraná do vlastných myšlienok, že si ani nevšimla, že sa niekto vynoril z rohu a vstúpil do trajektórie knihy. Tresla mu ňou rovno do tváre. Začula bolestivé zaskučanie a štíhle vysoké telo sa prehlo v páse. Elegantná ruka si zakryla nos na hlave so striebornými vlasmi.
"Rose, dočerta!" zakňučal.
Rose si zahryzla do pery a rýchlo položila knihu na stôl. "Si v poriadku?" spýtala sa, keď k nemu pristúpila. "Ukáž," povedala a chcela sa mu na nos pozrieť, ale Malfoy jej capol po ruke.
Zamračila sa. "Chcela som ti len pomôcť."
"Pomôžeš mi tak, že začneš dávať pozor na to, čo robíš."
"Prepáč, bola som zamyslená." Keď si dal ruku dole z nosa, z odstupu si ho prezrela. Nevyzeral byť nijako poškodený. "Ale nebola to silná rana."
Zamračene sa na ňu zadíval, keď si pošúchal nos. "To neznamená, že to nebolelo."
Rose prevrátila oči. "Povedala som ti, že ma to mrzí." Zvrtla sa a sadla si k stolu, kde mala rozložené domáce úlohy. Začula, že stolička oproti nej zaškrípala o podlahu. Zodvihla pohľad. Scorpius si sadol oproti nej.
"Chceš odo mňa niečo?" spýtala sa.
Malfoy mykol plecami. "Počul som, čo sa stalo Wilsonovi."
Rose chvíľu trvalo, než si uvedomila, že hovorí o Michaelovi. "A?"
"Len som chcel vedieť, ako ti je."
Nadvihla obočie. "Mne?" spýtala sa. "Prečo?" Prečo sa o ňu vôbec zaujímal? Možno dosiahli istý druh prímeria, ale toto sa na neho aj tak nepodobalo.
"Predsa kvôli Wilsonovi," vysvetlil tónom, ako keby jej to malo byť jasné hneď.
Chvíľu sa na neho dívala, a potom pokrútila hlavou. "Stále nerozumiem."
"Veď spolu chodíte, nie?" opýtal sa jej. "Hovorí sa to po hrade a aj ja som vás videl spolu vonku."
Rose nemala slov, iba sa na neho zarazene dívala. Tak toto kolovalo po škole? Keď sa nad tým zamyslela, asi nemala byť prekvapená. Predsa len, boli spolu na rande a pobozkali sa. Ak ich niekto pri tom videl, nebolo divu, že prišiel k tomuto záveru.
Povzdychla si. "Asi som to mala čakať," zamrmlala. "Nechodíme spolu," uviedla veci na pravú mieru.
"Ale ja som..."
"...nás videl," rýchlo za neho dokončila Rose. "Boli sme na rande, ale nechodíme spolu."
Scorpius zamyslene prikývol. "Tak potom som tu asi zbytočne."
"To si za mnou prišiel len kvôli tomu?" zašla.
Slizolinčan sklonil hlavu a pokrčil plecami. "Myslel som si, že budeš... rozrušená. Nahnevaná."
"Som nahnevaná," dôrazne povedala. "Je jedno, či s ním chodím alebo nie, Michael je stále môj kamarát. Nechápem, že ho niekto takto doriadil." Pozrela mu do očí a zadumane ich študovala. "Ty si chalan..."
"No nehovor!" vyhŕkol a prevrátil oči.
Zamračila sa na neho. "Prestaň, ja to myslím vážne," zagánila. "Si chalan, takže by si mohol vedieť, či mal Michael s niekým konflikt."
Malfoy pokrútil hlavou. "To, že máme to isté pohlavie, neznamená, že o ňom budem vedieť všetko."
"Nechcem od teba vedieť, akú veľkosť topánok nosí! Len sa pýtam, či nevieš o niekom, kto by ho nemal rád."
"My dvaja sa nepohybujeme v tých istých kruhoch."
To Rose ani neprekvapilo. Porovnávať Malfoya s Michaelom bolo ako porovnávať slnko s mesiacom. Jeden žiaril dobrou náladou a sršala z neho pozitívna energia, zatiaľ čo ten druhý bol ukážkou temného, chladného pokoja. Ale nie vždy, pripomenula si. Pri niekoľkých príležitostiach zistila, že Malfoy dokázal byť rovnako oslňujúci, ako bol Michael.
"Takže sa stále nevie, kto to urobil?" spýtal sa po chvíli do ticha.
Rose nadvihla hlavu a potriasla ňou. "Pokiaľ viem, tak nie. Ty nemáš nijaké podozrenie?"
Malfoy záporne pokrútil hlavou. "Už som ti povedal. Okrem toho, že hrá v bystrohlavskom metlobalovom tíme o ňom neviem nič."
Rose si povzdychla. "Tak nič." Mala to čakať. Malfoy sa prevažne priatelil so slizolinčanmi. Vlastne si nevedela spomenúť, či ho videla niekedy sa baviť s niekým, kto nepatril do jeho fakulty. Teda okrem nej. "Nos ťa ešte boli?" zaujímala sa.
"To nič nie je," povedal a hodil rukou.
"Si si istý?" uškrnula sa. "Podľa tvojej reakcie by som tipovala, že som ti ho zlomila."
Hodil po nej podráždený pohľad. "Bolelo to," precedil pomedzi stisnuté zuby.
Rose sa nad jeho výrazom zasmiala. "Nebuď útlocitný."
"Tak čo keby sme si úlohy vymenili a knihou ťa tento raz tresnem ja."
Zazubila sa na neho. "To by si neurobil." Iba Merlin vedel, prečo si tým bola taká istá.
Malfoy si povzdychol. "Máš pravdu. Ale provokuj ma ďalej a ja to zvážim."
Zavrtela hlavou a usmiala sa. "Nejako si neviem predstaviť, že by si udrel dievča."
Nálada okolo nich sa zmenila, ako keby niekto šťukol vypínačom. Vedela presne určiť, kedy prestala byť veselá a úsmev jej opadol z pier. Zovrelo jej hruď, keď sa na ňu pozrel s vážnym výrazom na tvári.
"Neviem, či dievčatá vo všeobecnosti, ale teba určite nie."
Naprázdno preglgla. Jeho pohľad bol zrazu príliš intenzívny. Sklopila pohľad a nervózne sa začala pohrávať s okrajom pergamenu, ktorý ležal na stole pred ňou.
Odkašľala si a pozrela sa na neho. "Mám dosť práce..." nadhodila vo viere, že zvyšok si domyslí sám.
Malfoy prikývol. "Nechám ťa pracovať," povedal a vstal. "Wilsona mi je vážne ľúto," dodal ešte, potom zasunul naspäť stoličku a zmizol v spleti vysokých políc.
Rose si s úľavou povzdychla a podoprela si hlavu rukami. Mala Bailey pravdu? Bála sa ho?

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 MIRA MIRA | 22. února 2015 v 21:51 | Reagovat

Teda vieš čo, takéto príjemné šoky môžeš robiť častejšie. :-D
Bailey držím s Allom palce. ;-) Páči sa mi, ako sa So Scorpiusom začínajú tolerovať. :-) Michaela mi je ľúto, takto ho zbiť. Asi viem kto by to mohol biť. :-?

2 PájaS PájaS | 24. února 2015 v 22:11 | Reagovat

Podle mně to byl Evan Flint. On chce Rose pro sebe :). A jinak je to moc krásná povídka.

3 Black Black | 12. března 2015 v 9:47 | Reagovat

Já mám takovou radost, ale takovou! To, že je tu nový díl (dokonce dva!), ale hlavně proto, že se ti evidentně aspoň trochu vrátila chuť do psaní, že se věci posunují do normálu (aspoň trošičku)..je to tak? Držím palce nám, ať máme co číst, držím palce tobě, ať vše vychází a držím palce i tomu blond spratkovi, který mi pije krev už věčnost a stejně ho člověk nemůže nemít rád :D

4 Michelle Michelle | 7. září 2015 v 19:29 | Reagovat

po dlouhé době čtu, super kapitolka :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama