Premárnené šance

15. října 2014 v 23:46 | Leann


Mala som krásnu inšpiráciu:

Nikdy nezabudne na jeho hrdý vystretý chrbát, strácajúci sa v ruinách kedysi majestátneho hradu. Tá spomienka bola hlboko zakorenená v jej mysli, pretože to bolo to jediné, čím sa s ňou rozlúčil. Ani jedno slovo, ani pohľad. Iba chrbát. A ona tam stála a modlila sa, v duchu ho tisíckrát prosila, aby sa zvrtol a pozrel sa na ňu. Aby od nej prestal utekať a zostal. Aby jej všetko vysvetlil.
Ale on sa zvrtol sa a odišiel.
Chvíľu to bolelo.
Nie, to bola úplná lož. Bolelo to dlho a intenzívne. Niekedy si myslela, že sa na iného ani nikdy nedokáže pozrieť. A potom sa rozhodla skoncovať s trúchlením. Život jej pretekal pomedzi prsty a ona stagnovala na jednom mieste. Odišiel, ani sa neobzrel a ona kvôli nemu úplne zastavila svoj život. Zaslúžil si to?
Pohla sa ďalej.
Začala myslieť viac na seba ako na neho. Možno by mohla byť spoločenskejšia, viac sa stretávať s ľuďmi, občas si výjsť s niekým na rande a žiť ako ostatní. Potom si pomyslela, že nastal čas, aby začala pomýšať nad vzťahom. O niečo neskôr nad vážnym vzťahom. A v tej chvíli tam bol Ron. Vždy tam bol pre ňu, bol to jej priateľ, jej opora v ťažkých časoch vojny. Mala ho rada, v škole ho dokonca istý čas ľúbila.
Zrazu boli spolu. Požiadanie o ruku bolo pre ňu nečakané a vôbec sa na to necítila, ale nechcela ho sklamať. Nechcela a ani nevedela, ako ho odmietnuť. Vydala sa, keď mala dvadsaťtri.

O dva roky neskôr na neho narazila v Šikmej uličke. Úplne ju to odrovnalo. Bol to pre ňu taký veľký šok, že sa nemohla pohnúť niekoľko minút. Videla ho iba v diaľke a on by ju mohol sotva zbadať, no aj napriek tomu ju prepadla panika. Začala cítiť veci, na ktoré už takmer zabudla, ktoré sa snažila vypudiť zo srdca a nechať ich vykrvácať. Zvrtla sa, srdce jej búšilo ako nikdy. Utiekla.
Čo tam robil? Myslela si, že býva v zahraničí. Prečo sa vrátil? Čo chcel v Anglicku? Mal v pláne zostať?

Uvidel ju.
Srdce jej šlo vyskočiť z hrude, v ústach mala úplnú púšť a chcela sa rýchlo ukryť za malú pyramídu z parfumov, ale na to bolo už neskoro. Nerozumela, čo robil v parfumérii. Nerozumela, prečo za ňou ide a tvári sa, ako keby bol rád, že ju stretol. Ona by sa bola radšej hodila pod vlak. Snažila sa byť milá, prihodila pár zdvorilých úsmevov, ale napätie sa neprelomilo. Necítila sa v jeho prítomnosti dobre a on to musel vedieť. Chcela, aby odišiel a nechal ju na pokoji, no on vyzeral z ich stretnutia šťastne.

Pozvanie na večeru ju prekvapilo. Nechcela ísť, vôbec to nemala v pláne, ale premohla ju zvedavosť. Ronovi klamala a jeho nenávidela, že ju k tomu donútil. Keď vošla dnu, ešte tam nebol. Čašník ju usadil k prázdnemu stolu pre dvoch. Bolo krásne prestreté, vo váze boli čerstvé voňavé ruže, v reštáurácii bolo príjemné prítmie. Za iných okolností by sa tam cítila fantasticky, ale v tej chvíli sa jej iba od nervozity sťahoval žalúdok. Chcela zistiť, čo od nej chcel, povedať mu posledné zbohom a navždy sa rozlúčiť.
Bol šarmantnejší, než keď ho stretla v obchode. Milo sa na ňu usmial, sadol si oproti nej a pozrel sa jej do očí. Jej žalútok urobilo salto.
"Nebol som si istý, či prídeš."
Pokrčila plecami. "Najprv som nechcela, ale..." hlas jej zanikol. Ako to vysvetliť? Ako mu vysvetliť, že ho tak veľmi milova a on jej tak veľmi ublížil, že to nemohla odmietnuť? Nemohla sa, aj keď veľmi chcela, tváriť, že medzi nimi nikdy nič nebolo. "Prečo som tu, Draco?"
Rozprával jej o svojom živote vo Francúzsku, pýtal sa aj na jej. Vedel, že bola vydatá za Rona. Jeho úsmev opadol, keď to spomenula a rezervovane prikývol. "Počul som," odvetil. "Videl som aj fotografie v novinách."
Zrazila sa. Videl jej svadobné fotografie?
"Bola si nádherná nevesta."
Kto by si pomyslel, že ju to tak zabolí?
Sklonila hlavu a párkrát sa nadýchla. Nevedela, či bola na toto dostatočne silná. Spýtala sa ho, či plánuje zostať, ale nedal jej jasnú odpoveď. Vraj to závisí na okolnostiach.
Tá osudná žiadosť z neho vyletela úplne znenazdajky. "Chcem, aby si opustila svojho manžela a utiekla so mnou."
"Prosím?" Neverila, že dobre počula.
"Môžeme spolu ujsť, naozaj. Môžeme!" snažil sa ju presvedčiť. A on vedel byť naozaj veľmi presvedčivý. Vyzeral tak nadšene, hovoril to s takou nádejou v hlase... Ako jej to mohol robiť? "Proste utečieme. Spolu."
Miatol ju. Snažil sa ju poblázniť a oblbnúť ju vierou, že je to naozaj možné. Zodvihla hlavu, v očiach mala slzy. Odtiahol sa o kúsok, niečo v jej tvári mu muselo napovedať.
"Nie," zašepkala. Prečo teraz? Prečo nie predtým? Prečo čakal? "Prečo si ma nikdy nepozval von?" chcela vedieť. "Nechápeš to? Nemôžeš len tak sedieť, uprednostňovať niekoho život a myslieť si, že je to láska. Nemôžeš! Musíš aj niečo urobiť."
Zatváril sa previnilo a ubolene. "Vieš, aké to vtedy bolo. Nemohol som..."
"To je lož," skočila mu do reči. "Jednoducho si odišiel. Po tom všetkom, si len tak odišiel."
"Musel som odísť. Ale teraz som tu. Daj mi šancu!"
Pokrútila hlavou. "Mal si šancu, ale nikdy si nenabral dostatok odvahy. Teraz je tu niekto, kto tú odvahu mal."
"Ten primitív?!" rozčúlil sa.
"Áno, on!" nahnevane odvrkla, ale hnev ju rýchlo prešiel. Zostal len smútok. "Nasledovala by som ťa hocikam, Draco. Ale ty si sa ma nikdy nespýtal. Nikdy si ma nepožiadal, iba si odišiel. Bezo mňa. Teraz je neskoro. Som vydatá, mám nový život. Nemôžeš len tak prísť a chcieť zničiť všetko, na čom som pracovala."
Zúrivo krútil hlavou, načiahol sa ponad stôl a vložil jej ruku do svojej. "Ale ty ho nemiluješ!"
"Ale áno... svojím spôsobom."
"No nie tak ako mňa," naliehal. "Milujem ťa!"
Bolo to prýkrát, čo jej to povedal a ona by mu nedokázala opísať, čo to s ňou urobilo. Ale vedela, že bol koniec. Oni dvaja nemohli byť spolu. Bolo po všetkom.
Sklonila hlavu a plakala. Pritiahol si k nej svoju stoličku, kolísal ju v náručí, presviedčal ju, že všetko bude v poriadku.
"Draco," zašepkala "prišiel si neskoro."
V jeho očiach boli slzy. Vedela, že nikdy nevyzeral nádhernejšie.
"Milujem ťa," boli jej posledné slová. Jej srdce bolo dávno rozdrvené na prach.
Keď sa dozvedela, že sa oženil, plakala. Vedela, že na mieste Astorie Malfoyovej, mohla byť ona. Želala mu však všetko šťastie sveta, pretože človeku, ktorého z celého srdca milujete, nikdy nemôžete priať niečo zlé.

Koniec
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 anis anis | 17. října 2014 v 4:08 | Reagovat

Dufam, ze inspiraciou nebola osobna skusenost..ale je to krasna aj ked tragicka poviedka

2 MIRA MIRA | 17. října 2014 v 10:04 | Reagovat

Neviem ako by som sa mala k tomu vyjadriť. Je to ťažké.
Chápem prečo nechce Rona opustiť. Bol pri nej, keď niekoho potrebovala. Možno ho dosť silno neľúbi, ale je jej istota. Draco to jednoducho pokašlal. Aspoň keby jej vtedy niečo povedal, ale ona nevedela či sa niekedy vráti.
Ten obrázok je nádherný, i keď sa mi chce pri pohľade naň plakať.
Krásna poviedka, aj keď veľmi smutná.

3 Leann Leann | 17. října 2014 v 16:57 | Reagovat

Tá inšpirácia je video. Kliknite na tú vetu, je to odkaz na video, podľa ktorého som to napísala. Chcela som to sem vložiť normálne, ale nedalo sa mi.
A vďaka za názory :-)

4 Leann Leann | 17. října 2014 v 16:59 | Reagovat

A napíšte, čo si myslíte o tom videu. Mňa už veľmi dlho niečo tak nedojalo ako toto. :-)

5 MIRA MIRA | 17. října 2014 v 18:26 | Reagovat

Video som si zopár krát pozrela. Draco si pravdepodobne myslel, že Hermiona chodí s Harrym a tak nedával najavo, že sa mu Hermiona páči. Preto odišiel bez toho, aby sa na ňu pozrel. Nechcel ich vidieť spolu. Lenže po rokoch sa dozvedel pravdu a tak sa snažil presvedčiť Hermionu, aby s ním odišla. Ale už bolo neskoro.
Počula som, že prvá láska a možno aj platonická je tá najkrajšia a človek si ju pamätá. Ostatné sú tiež pekné, ale už to vraj nie je ono, ale podľa mňa to nie je pravda. Každá láska je pekná aj keď je iná. Preto Ron síce nie je to čo Draco, ale je tu a teraz a určite je akási jej spriaznená duša. Je dobre, že sa Hermiona rozhodla zostať s ním. Pretože by mohla niekedy v budúcnosti banovať, kto vie.
Anglicky neviem, takže vôbec neviem o čom sa rozprávali. :-)

6 Black Black | 18. října 2014 v 21:12 | Reagovat

Můžu říct, že mi povídka přišla uspěchaná, nedotažená. Můžu říct, že mi video přijde nedokončené, snad až trochu odfláklé. Ale ať řeknu cokoliv, nezmění to nic na tom, jak silně to na mě zapůsobilo. Oboje. Takže sedím, dívám se na video už potřetí, brečím a..právě mi došla čokoláda. Je to krásný, ale asi pochopíš, když řeknu, že tě za tohle nesnáším. Fakt moc pěkný!

7 Nikki Nikki | Web | 19. října 2014 v 17:07 | Reagovat

Budu upřímná. Dramione je pár, který miluju a na který bych nedala dopustit... a právě dneska jsem měla hroznou chuť na nějakou skvělou povídku s tímto párem. Takže jsem samozřejmě neodolala a nejdřív jsem si přečetla povídku. Je nádherná, opravdu. Tleskám a klaním se tomu, jak ses s tím dokázala poprat :). Co se týká videa, které tě inspirovalo, to jsem shlédla až po přečtení a musím říct: už dlouho mě nic tak nedojalo jako tohle. V první řadě se mi krom celého toho příběhu líbilo také zpracování, černobílé vzpomínky. A potom, když přišel ten konec "o 19 let později", normálně mi vhrkly do očí slzy. Krásné :')

8 Nikki Nikki | Web | 19. října 2014 v 17:09 | Reagovat

[7]: Málem bych zapomněla... K povídce jsem se sice vyjádřila, ale ještě bych ráda dodala, že by mi vůbec nevadilo, kdyby ses rozhodla udělat z tohoto nápadu menší kapitolovku :). Je to dobrý námět. Tak dobrý, že by si možná zasloužil delší povídečku :)

9 Leann Leann | 19. října 2014 v 21:40 | Reagovat

[5]: vôbec nevadí, že si nerozumela, lebo všetky ich repliky som použila aj v poviedke, takže si oveľa neprišla :-)

[6]: chápem, že sa ti to zdá nedokončené a možno príliš krátke, ale také som to chcela. Okrem toho, bol to taký veľmi náhly popud na písanie, takže to dlhé ani byť nemohlo. Snáď sa dokopem a napíšem viac vecí, kvôli ktorým ma budeš neznášať. :-D

[8]: kapitolovka toto zrejme nebude, lebo mám dôvodné podozrenie, že keby som z toho spravila kapitolovku, jedného dňa by tí dvaja asi aj tak skončili spolu. možno už ako dôchodcovia, ale predsa. som už raz taká :-D

vďaka za komentáre, dámy.

10 Nikki Nikki | Web | 20. října 2014 v 14:05 | Reagovat

[9]: Chápu - a přesně vím, o čem mluvíš :D... Sama píšu povídky a i když jsem se vždycky chystala napsat něco se špatným koncem, nakonec jsem to těm postavám nemohla udělat a nechala jsem je být spolu :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama