12. kapitola: Living with it 2/2

17. prosince 2011 v 22:19 | Leann |  Duchovia minulosti

Komentáre píšte do prvej časti! Neskôr sa pokúsim dať tie dve časti do jednej kapitoly, teraz mi to nejde... typický blog, nič tu nefunguje.
Napriek tomu, že má táto kapitola jedenásť a pol strany, zrejme vám nič nedá, ale aspoň som sa trochu pohla ďalej. Venovanie je menovite pre Naginy, Daine, Cassie, Jenny, Cyrus, Luna, Artemis, Michelle, Chii a Emily.
***

Draco sa spokojne uškrnul, pretože presne toto očakával. Vystrel pred seba ruku, ktorú mal dosiaľ ukrytú za chrbtom a v ktorej držal veľkú papierovú tašku. "V tom prípade máš šťastie, že som také niečo predpokladal, išiel do reštaurácie prv a priniesol jedlo so sebou."

Ginny sa okamžite zvrtla od prachom a rôznymi predmetmi pokrytej police a prešla ho svojím pozorným pohľadom. Najprv sa zastavila na taške, ktorá ukrývala určite lahodné jedlo a potom na jeho tvári, ktorá vyčarovala jemne vyzývavý výraz. Ginny nemala potuchy, čo by mala na niečo také povedať a to hlavne preto, že to bol on. Malfoy jej priniesol do práce jedlo, čo sa na také niečo dá povedať? Keby to urobila Pansy, chápala by to. Poďakovala by sa jej za starostlivosť, ktorá bola však úplne nepotrebná, a zdvorilo by odmietla.

Odmietnutie mala, samozrejme, na pláne, ale čo sa týkalo toho ostatného, v tom tak trochu tápala. Mala to snáď brať od neho ako milé gesto? Zdalo sa, že je to od neho celkom milé... v prípade, ak jednou z ingrediencií nie je jed, ale to, čo na tom bolo tak veľmi zvláštne a čo v nej v prvom rade vyvolalo zmätok, boli jeho pohnútky. PREČO sa o ňu staral do takej miery, že sa obťažoval osobne jej priniesť jedlo? Prečo by k nej mal byť milý, keď medzi nimi dvomi nikdy nebolo nič iné iba neznášanlivosť? Áno, musela uznať, že odkedy sa vrátila z Kanady späť do Anglicka, ani jeden raz sa nezachoval tak, ako na to od neho bola zvyknutá, lenže to jej ešte neposkytovalo vysvetlenie. Ako môže jeho náhlej zmene dôverovať, keď ani nevie, prečo sa zmenil? Tá záhada v nej iba plodila ďalšiu nedôveru a ona mala problémov s dôverov už vážne plné zuby.

Stále úplne neistá, aké správanie sa od nej očakáva, sa zachmúrila. "Prepočul si snáď tú časť, keď som hovorila, že nie som hladná?"

"A to ti mám pri tom, ako vyzeráš, veriť?"

Pozorovala, ako jeho pohľad putuje po jej postave. Líca sa jej zapálili a ona nervózne prestúpila z nohy na nohu. Vedela, že v poslednej dobe nevyzerala práve súca na predvádzacie mólo, ale za tie dni si svoj biedny zovňajšoch nikdy neuvedomovala tak intenzívne, ako keď sa na ňu pozeral teraz on. "Či tomu veríš alebo nie, mi je úplne jedno," chabo odvetila, kým sa snažila aspoň ako tak zakryť rozpaky, ktoré ju prepadli úplne nepripravenú. Nebola totižto zvyknutá byť citlivejšia na to, ako vyzerá, zrovna kvôli Malfoyovi.

"Vieš, Weasleyová, vec sa má tak, že neodídem, kým so mnou nezješ úplne všetko, čo som priniesol. A keby si čo i len na sekundu zvažovala, že sa pokúsiš pokračovať v práci, kým ti budem dýchať na krk, len si spomeň, aké ťažké chvíle som na škole z času na čas spôsoboval chrabromilčanom."

Ginny sa nad tým veľmi jemným popisom dlhoročného týrania takmer nahlas zasmiala, avšak kým sa smiech stihol dopracovať až k jej perám, ktoré by snáď celkom ochotne vypustili z útrob úst aj niečo iné ako žalostné vzlyky, chuť na vyjadrenie niečoho tak radostného, hoci v tomto prípade by to bol skôr sarkastický smiech, sa pozvolna vytratila. Bolo až neuveriteľné ako banálne to v jeho podaní vyznelo. Keby tak Harry počul, ako jeho neustále terorizovanie Malfoy nazval "ťažkými chvíľami", blondiaka by začaroval tak, že by sa z toho musel spamätávať veľmi dlhú dobu.

Napriek svojmu prvotnému popudu sa rozhodla, že si tú poslednú vetu nebude všímať. "Veľmi by ma zaujímalo, prečo si myslíš, že máš právo takto sa ku mne správať," zamyslene povedala, ale jej hlas obsahoval dostatočnú dávku pobúrenia a zvedavosti, aby Draco vedel, že to nie je iba plané konštatovanie. Chcela počuť odpoveď.

"Čo myslíš tým "takto" sa správať?" spýtal sa v snahe získať trochu času.

Ginny pokrútila hlavou a odfŕkla si. "Ani sa nesnaž, pretože vieš veľmi dobre, čo tým myslím."

"Možno ti ako odpoveď postačí jedno slovo. Svadba." V tej chvíli nemohol byť rozdiel medzi nimi zreteľnejší. Draco, tak dokonale vyrovnaný a uvoľnený, ktorý sa lebadolo opieral o vysokú konštruciu políc, bol nespochybniteľným protikladom toho, čo sa stalo s Ginny vo chvíli, keď medzi nimi padlo to posledné slovo. Jej tvár bola zrazu o dva odtiene bledšia, dýchanie sa zrýchlilo a smutné oči sa v svetle sviečok neprirodzene zaleskli.

Hodnú chvíľu sa nezmohla na slovo, no potom sa spamätala a sťažka prehltla. "Chceš si pripísať bohvieaké zásluhy iba za to, že si mi robil doprovod?" hrane nad ním ohrnula nos.

Draco pokrútil hlavou a neveselo sa usmial. "Tento raz ti ja musím povedať, aby si sa nesnažila, lebo obaja vieme, o čom hovorím."

Ginny od neho odvrátila tvár. Nerada to priznávala, ale zrejme tušila, o čom Malfoy hovoril. Bolo to hrozne zvláštne, možno až trochu záhadné, ale pravda bola, že to, čo sa stalo na tej svadbe definitívne zmenilo ich postavenie voči sebe. Nevedela, prečo to musel byť práve on, kto tam s ňou bol, ale fakt, že bol vtedy jediný, kto sa vtedy postavil na jej stranu, medzi nimi niečo vytvorilo. Zatiaľ to nebolo vôbec zreteľné a možno budú ešte dlhú dobu pociťovať iba tieň toho spojenia, ale to nemenilo nič na tom, že to tam bolo. To, čo medzi nimi bolo, Ginny nemohla a rozhodne ani nemienila nazvať vzťahom, ale tá udalosť ich nespochybniteľne spútala dohromady. Neboli dobri priatelia či trochu vzdialenejší kamaráti, ale po tej osudnej sobote už neboli ani iba známi od videnia.

Boli niečo viac a Ginny si nebola celkom istá, že je s tým vyrovnaná. V istom zmysle sa z nich stali spojenci. Neboli priatelia, nemuseli sa mať ani nejako obzvlášť radi, ale mali niečo spoločné a či už sa jej to páčilo alebo nie, vytvorilo to medzi nimi alianciu.

Sťažka si povzdychla, vzala z police pár zložiek a vykročila k výťahu. "Tak poď, nebudeme predsa jesť v suteréne," neochotne zamumlala a vliekla sa k výťahu.

Lenčo za nimi Ginny zatvorili dvere svojej kancelárie, s úľavou sa posadila za stôl a čakala, kým si sadne aj Draco. Mimo jej kancelárie to bola hotová nočná mora Každý nový článok v nejakom treťotriednom bulvárnom plátku zabezpečil ďalšie vlny klebiet medzi jej kolegami a ona sa nerada stálava terčom ich klebetných jazykov. Možno si to vôbec neuvedomali, o čom však ona pochybovala, ale zakaždým, keď okolo nich prešla, počula, ako si za jej chrbtom šuškajú a neustále cítila na sebe ich zvedavé pohľady. Už ju unavovalo byť neustále pozrovaná ako nejaká cirkusová atrakcia. Tiež však vedela, že klebety iba podnecuje tým, že s novinármi odmieta komunikovať a všetko nejako vysvetliť. Lenže klamať im a niečo si vymýšľať bolo teraz naozaj nad jej sily.

Z myšlienok ju vytrhol hlasný šuchot. Párkrát zamrkala a pohľad jej dopadol na stôl, kde Malfoy vybaloval nejaké papierové krabičky a vôňa, ktorá sa z nich šírila, jej nepríjemne pripomenula, že sa naozaj už pár dní dobre nenajedla.

Očakávala, že budú jesť z krabičiek, ako by to urobil každý normálny človek alebo že maximálne donesie nejaké plastové taniere a príbory, ale on zrazu odnikiaľ vytasil biele porcelánové taniere s elegantným strieborno-šedým lemovaním a príbor, ktorý upodozrievala, že je z čistého striebra. Vzala si od neho potrebné nástoje na jedenie a snažila sa potlačiť prevrátenie očí nad takou pompéznosťou. Malfoy zrejme všetko robil štýlovo a jesť s obyčajným plastovým príborom bolo očividne pod jeho úroveň.

"Kúpil som nám steaky," ozval sa, keď odokryl vrchnák jednej krabičky a lahodná vôňa sa s nevídanou intenzitou zmocnila celej miestnosti.

"Steaky?" zopakovala a nadvihla obočie.

Samozrejme, Malfoy bol presne ten typ človeka, ku ktorému sa veľký prepečený kus mäsa jednoducho hodil. Veľmi by ju však zaujímalo, z čoho usúdil, že ich má v obľube aj ona.

"Áno, s bylinkovou omáčkou. Dúfam, že mi teraz nechceš nahovoriť, že si vegetariánka?" podozrievavo sa spýtal a do hlasu sa mu vkradla malá dávka podráždenia. "Pamätám sa, že keď sme chodili na Rokfort, s mäsom si nemala žiaden problém."

"Nie som vegetariánka," zamračene zamrmlala. Naozaj nemala v pláne poslať ho teraz s tým jedlom do čerta a fakt, že presne to očakával, ju nemálo zahanbil. Ona nebola človek, ktorý by bol nevďačný a hoci jeho pohnútkam vôbec nerozumela, nechcela byť taká odporná a teraz ho odmietnuť.

"Fajn. Myslím, že ti bude chutiť." Položil jeden z dvoch kusov mäsa na jej tanier a druhý naservíroval sebe. "V celom Londýne nedostaneš lepšie steaky ako v reštaurácii, kde som ich kúpil."

Ginny sa kútiky úst mierne nadvihli do pobaveného úsmevu. Malfoy by sa nikdy neuspokojil s niečím, čo nie je najlepšie.

"Takže... už niekoľko dní si v Anglicku populárnejšia než zvyčajne," nadhodil po chvíli mlčania Draco a vložil si do úst kúsok opečeného zemiaka.

Ginny lebadolo pokrčila ramenami, ale jej tvár sa viditeľne zachmúrila. "Na tej svadbe bolo niekoľko novinárov, takže sa také niečo dalo čakať."

Kiežby na to však myslela skôr, než sa na svadobnú oslavu dovalila ako veľká voda. Keby bola čo len zvážila, že tam môže byť iba jeden, jediný novinársky sup, dobre by si rozmyslela, či jej to za tie problémy stojí. Odpoveď by bola pravdepodobne nie, ale teraz je už aj tak neskoro dumať nad tým. Škoda už bola napáchaná a jej nezostávalo iné, iba sa s tým nejako popasovať.

Draco im obom nalial do sklenených pohárov na stopke červené víno a Ginny sa nad tým už ani nepozastavila. "Niektoré teórie tvojho odchodu a následného návratu sú naozaj pozoruhodné," podotkol.

"Zrejme," zamumala Ginny a pomaly prežúvala kúsok mäsa.

"Napríklad dnes ráno som sa dočítal, že..."

"Nechcem sa baviť o tom, čo si si o mne prečítal v novinách," skočila mu do reči. Prehltnúť ten malý kúsok v ústach sa jej zrazu zdalo omnoho obtiažnejšie. Načiahla sa po pohári a poriadne si odpila z vína.

"Len som chcel počuť tvoj názor," obraňoval sa Draco a z druhej strany stola ju pozorne sledoval svojimi šedomodrými očami.

Akokoľvek sa Ginny snažila, nedokázala uhádnuť, čo mu práve behalo po rozume alebo čo si myslí, že dosiahne kladením podobných otázok. Ak chcel z tej frašky spraviť príjemný obed, touto témou zabezpečí pravý opak.

"Môj názor na čo?" spýtala sa s trkosťou v hlase. "Na to, že sa kúsok po kúsku celý môj život rozoberá v bulvárnych novinách a časopisoch? Aký na to asi tak môžem mať názor?!"

Draco na ňu chvíľu neisto hľadel premýšľajúc, ako alebo či ďalej pokračovať v téme s ktorou začal. Bolo jasné, že jej to bolo veľmi nepríjemné a on vôbec nebol prekvapený, ale možno sa o tom potrebovala s niekým porozprávať, hoci to odmietala.

"Ehm," odkašľal si, aby aspoň trochu rozvíril náhle dusnú atmosféru. "Pred pár rokmi tesne po skončení vojny som bol v podobnej situácii ako ty."

"Naozaj?" pochybovačne sa spýtala. "Aj teba obvinili zo zrady a pokúšali sa na teba hodiť smrť dvoch členov Rádu?"

"Nie." Zamračil sa. "To som nemyslel. Krátko po vojne bolo veľmi málo ľudí, ktorí verili, že som sa nespolčil so smrťožrútmi ako moji rodičia. Vtedy o mne v novinách tiež čo to popísali."

Ginny si posmešne odfrkla. "A ty si si tú náhle nadobudnutú pozornosť poriadne užíval, nie?"

"To si myslíš?" spýtal sa dotknuto.

"Dobre, Malfoy, možno že ťa nepoznám teraz, keď som ťa viac ako päť rokov nevidela a nebola s tebou vôbec v kontakte, ale veľmi dobre viem, aký si bol pred piatimi rokmi. To nemôžeš poprieť."

"Na Rokforte som sa nesprával práve nalepšie, to uznávam a tiež je pravda, že mi vtedy pozornosť neprekážala, ale vtedy sa nejednalo o ten druh pozornosť, ktorý sa mi dostal po vojne."

Ginny si všimla jemnú trpkosť v jeho hlase a musela sa nad tým pozastaviť. Nevedela, čo sa o ňom po vojne písalo, ale súdiac podľa jeho slov a najmä jeho povesti to určite nebolo nič lichotivé. Chvíľu iba mlčky pozorovala líniu jeho pevne zaťatej čeľuste a prázdny pohľad, podľa ktorého vedela, že sa mysľou nachádzal priestorovo a časovo niekde úplne inde.

Hoci si to Ginny nevedela vysvetliť, pri pohľade na jeho zadumanú tvár pocítila zahanbenie a vinu kvôli tomu, že ho tak rýchlo odsúdila. "Hm," odkašľala si. "Neviem, čo sa o tebe písalo. Keď som bola v Kanade, o dianie doma som sa veľmi nezaujímala," povedala zmierlivým tónom.

Draco sa neveselo zasmial. "O nič si neprišla, ver mi."

"Bolo to zlé?" opatrne sa spýtala, vedomá si toho, že sa teraz zrejme pohybuje na tenkom ľade.

"Dosť zlé. Asi také zlé ako článok, ktorý vyšiel dnes ráno v Dennom Prorokovi."

Kútiky úst jej viditeľne poklesli a vidlička, ktorú držala v ruke s cinkotom klesla na tanier. "Takže si to čítal..."

"Každé ráno čítam nové vydanie."

"Takže...?" spýtal sa po chvíli ticha Draco a Ginny trhla ramenami.

"Čo chceš počuť? Síce som nečakala, že by sa Ron vyjadril tak otvorene, ale aj tak to pre mňa nie je žiadne prekvapenie. To, že ma so zvyškom rodiny nenávidí, som už vedela."

"Weasley im neposkytol rozhovor, bolo to iba rozprávanie nejakej tretej osoby..."

Ginny sa takmer usmiala, pretože to skoro znelo, ako keby sa ju snažil utešiť. "A záleží na tom? Či to Ron povedal novinárovi alebo nejakému priateľovi je predsa jedno," povedala a odtlačila od seba prázdny tanier. Zvláštne, ale ani si nevšimla, ako rýchlo to všetko zjedla. Predtým si vôbec neuvedomovala, aká bola hladná.

"Snáď to čoskoro prestane a konečne ma nechajú napokoji," uzavrela tému.

"Snáď," pritakal Draco a snažil sa, aby v jeho hlase nezačula oprávnené pochybnosti.

 


5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Anne Malfoy* Anne Malfoy* | Web | 18. prosince 2011 v 14:14 | Reagovat

Krásne! Milujem tvoje poviedky :) Už som si začínala myslieť, že sa na blog ani nevrátiš :D

2 Artemis Artemis | 18. prosince 2011 v 20:33 | Reagovat

Velmi pekne dakujem za venovanie, obe casti boli skvelé! :-) milujem tvoje poviedky :-)

3 Jenny Jenny | Web | 19. prosince 2011 v 10:35 | Reagovat

jáááá som táááák zvedavá, čo sa dopekla medzi ňou a rodinou stalo... prečo si myslia, že je zradca... ale ty nám to len tak neprezradíš hneď však? musíme si počkať... nevadí, my počkáme... stojí nám to za to ;-)  ;-)

P.S. vdaka za venovanie :-D  ;-)

4 Michelle Michelle | 21. prosince 2011 v 22:26 | Reagovat

koumá, že se někdy podepisuju jako Michelle a někdy Michelle Flamelová :-D
no to je jedno.. pořád jsem to já..
Bulvární novináře nesnáším a Rona taky vrzovna nemuluju..ale tahle kombinace, vrrr :-? chudák Ginny :-(

5 Chii^^ Chii^^ | 30. prosince 2011 v 20:36 | Reagovat

Jak ty to děláš, že mě vždycky vtáhneš do děje, že si realitu kolem sebe uvědomím až s poslední tečkou? To mi věř! :))

Mám sto chutí pořadně profackovat pár lidí v tém povídce, aby se jim konečně rozsvítilo už pár dílů. Ach...
Těším se, co nám přineseš dál!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.