Nádherná

25. listopadu 2010 v 20:19 | Leann
beautiful

Nová jednorázovka! Je to také jednoduché, oddychové. 
Pairing: Rose/Scorpius

♥♥♥

Vždy som nenávidela Scorpiusa Malfoya.

Už od prvého dňa v škole, keď som za ním vykročila, aby som mu povedala ahoj a on mi povedal, že mám škaredé vlasy, som ním opovrhovala každým nervom svojho tela.

Je hrubý. Je protivný. Nezáleží mu na druhých ľuďoch. Hovorí nechutné veci. Ubližuje citom druhých ľudí. Prevalcuje kohokoľvek tým svojím spôsobom jednoducho preto, lebo môže.

Je hnusná, nechutná a najneznesiteľnejšia osoba, ktorá kedy kráčala po tejto planéte.

A teraz je mojím partnerom na tej sprostej misii.

Merlin, mala som sa stať liečiteľkou.

"Och, som hladný."

Zškrípala som zubami, ignorovala ho a znova som si naštvane odhryzla z môjho pečiva.

Možno ak budem predstierať, že tu nie je, zmizne.

"Weasleyová. Som hladný."

Také šťastie nemám.

"Nájdi svoje gule a vyrovnaj sa s tým, fretka."

"Daj mi nejaké jedlo."

"Zožeň si ho sám."

"Ty so sebou máš jedlo!"

"Áno, ale to je moje jedlo."

"Bolo pre nás oboch."

"Áno, ale ja som ho vliekla, takže mám na neho väčšie právo."

"Ty si ale mrcha."

Pokrčila som plecami. Ako myslí. Tá fretka ma nazvala aj horšími menami. Toto je nič v porovnaní s ostatnými urážkami.

Čo máš v hlave ty hlúpe umierajúce zviera?

Vidíš? Toto je dôvod, prečo nemáš žiadnych prieteľov - tráviš priveľa času s nosom ponoreným v knihách.

Prečo neurobíš svetu radosť a nezabiješ sa?

Pre Merlina, Weasleyová, ak si naozaj myslíš, že obliecť si tento otrasný kus odevu, ti zabezpečí nejaké rande, budeš vážne sklamaná.

Vyzeráš ako hovno - nie že by to bolo niečo iné ako normálne.

Si sprostá. Si hlúpa. Na tomto svete nestojíš za nič, lebo si bezcený kus špiny.

Nie že by som sa o čokoľvek z toho starala. Vôbec sa nestarám o to, čo si Malfoy o mne myslí.

Ale po malej chvíli začnete veriť vo veci, ktoré vám stále niekto hovorí.

A aj keď viete byť múdrejší, začne vás to bolieť.

Jedná so mnou ako so špinou a ja ho nenávidím - lebo ma núti veriť, že som špina.

Upokojujúco som sa nadýchla - zabudni na to, Rose, nie je to pravda, nič z toho nie je pravda - a chcela som znova zahryznúť do svojho pečiva, ale Malfoyova ruka vystrelila odnikiaľ a vytrhla mi ho z ruky. Strhla som sa.

"Prepáč! Jedla som to!" Udrela som ho do ruky. Prevrátil očami.

"Nie je to tak, že to potrebuješ, Weasleyová. Si už aj tak dosť tlstá."

A strelila som mu. Iba tak - niečo v mojom vnútri sa zlomilo a čokoľvek sa tam ukrývalo, zlomilo sa to napoly, všetko sa to nahromadilo - celých desať rokov - aby ma to teraz zasypalo.

Vyskočila som na nohy, oči lesknúce sa, hlas sa mi kolísal.

"Vieš čo, Malfoy?" Hlas sa mi triasol. "Som z toho chorá. Som chorá z toho, že sa ku mne chováš ako k hovnu, ako keby som bola niečo, čo si nezaslúži obyčajnú zdvorilosť. Som chorá z toho, že si myslíš, že si vždy lepší než ja. Lebo vieš čo? Nie si."

Nastala chvíľa ohromeného ticha.

Potom sa zamračil.

To je všetko? Poviem mu, čo si myslím, konečne sa postavím sama za seba a on sa zamračí.

Ďalšie slová boli prehovorené surovými chladnými emóciami, istým zúfalstvom, ktoré sa nimi hemžili.

"Nenávidím ťa."

Môj hlas sa zlomil a on vzhliadol.

Na sekundu nebolo v jeho očiach nič, žiadna zloba, žiadna nenávisť - čas sa okolo nás zachvel, zamrzol, keď sa na mňa pozeral a ja som sa na neho pozrela, slová viseli vo vzduchu medzi nami.

Keď čas znova začal ubiehať, otočila som sa a utiekla som do dažďa, zanechajúc chladný úkryt jaskyne a nechala som sa pohltiť upokojujúcim hučaním divočiny a samoty.

Chcela som len od všetkého uniknúť.

♥♥♥

Trhane som dýchala, oblečenie mi premoklo až na kožu a z vlasov mi na tvár skĺzali diamanty vody.

A ja som sa cítila neuveriteľne.

Ďalšie hrmenie zaburácalo vzduchom, drsná línia svetla rozťala perleťovosivé oblaky. Prešla som cez ďalšiu hŕbu premočenej zelenej trávi a ocitla sa v malej jasnej besiedke. Moje kroky čvachtali po zemi a ja som sa odtlačila od steny pokrytej machom. Listy boli roztrúsené po otvorenom priestranstve, rozprestierajúce sa, ale nikdy nie úplne - lebo v tej malej bubline bola iba obloha, tráva a smaragdová zeleň, všetko zmiešané dohromady a nič to nemohlo zmeniť.

Pozrela som sa hore a dážď mi dopadal na tvár. Na moment, ako tie malé kvapôčky oblohy padali na moje oblečnnie a vlasy, to bolo pre mňa ako keby svet plakal.

Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla na chvíľu zabudnúc na všetko.

A na chvíľu bolo všetko v poriadku.

♥♥♥

"Prechladneš."

Ignorovala som ho a otvorila ústa, aby som zachytila pár kvapiek. Na jazyku chutili ako med... sladký únik.

Prečo sa staráš, či ochoriem?Chcela som sa spýtať. Nechaj ma na pokoji.

Na chvíľu tam bolo ticho, keď ďalší pás svetla preťal oblohu. Otvorila som oči práve v čas, aby som to uvidela a nemohla som zastaviť malý úsmev, ktorý mi roztiahol ústa.

Milujem búrky.

"Weasleyová, trafí do teba blesk. Poďme."

Otočila som sa, aby som sa na neho pozrela, na tvári nedôverčivý výraz.

"Prečo by malo teba zaujímať, či do mňa trafí blesk?"

Niečo sa mu mihlo v očiach, ale potom to vystriedal úškrn.

"Príliš veľa papierovačiek."

Mňa to nepobavilo.

"Radšej by som bola, keby do mňa udrel blesk, než aby som išla niekam s tebou."

"Trochu melodramatické nemyslíš?" Nadvihol obočie.

"Nie." Znovu som sa na neho pozrela, dážď mu vsiakol do zlatých vlasov a tiekol dolu tvárou. Na sekundu vyzeral takmer ako anjel.

Takmer.

"Iba pravda."

♥♥♥

Keby sa na mňa len prestal pozerať.

Znovu som zatvorila oči, zodvihla som ruky a napriahla ich, aby som zachytila dážď. Zhlboka som sa nadýchla, nechala plecia klesnúť a hlavou som nasledovala ten pohyb. Vlasy mi padali dolu povievajúc ako vodopád červene, a dážď mi bozkával tvár.

"Klamal som."

Tie slová sa dostali cez môj pokoj a chvíľu mi trvalo, kým som to zaregistrovala. Keď som konečne zodvihla hlavu a otočila sa, aby som sa na neho pozrela, bol pri mne blízko, nie ďalej než jednu stopu.

Stuhla som.

"Všetko, čo som ti kedy povedal. Klamal som."

Skúsila som cúvnuť, ale on ma nasledoval.

"O čom to hovoríš?"

Chcela som, aby odišiel. Iba som chcela, aby ma nechal na chvíľu samu. Jeho hry ma nezaujímali. Ja som nechcela hrať.

"Nie si tučná. Nie si hlúpa. Tvoje vlasy nevyzerajú ako keby v nich niečo zdochlo. Nie si samotárka. Nie si škaredá."

Každá veta, ktorá padla, ma privádzala bližšie a bližšie k úplnej zmätenosti.

"Malfoy..."

"Myslím si, že si krásna."

Tie slová viseli v tichosti dažďa. Mohla som cítiť, ako som prestala dýchaj, keď som sa na neho pozrela. Prekvapenie som mala rozprestreté po tvári a v očiach.

Na dlhú chvíľu bol jediným zvukom iba dážď, ktorý buchotal na každom dostupnom povrchu.

"Klameš."

Chcela som, aby klamal.

"Neklamem."

Ale jeho oči hovorili pravdu.

"Nenávidíš ma."

Môj hlas bol teraz zúfalý, dožadujúc sa aspoň kúska reality.

"Nie je pravda, že ťa nenávidím. Nikdy to nebola pravda."

Klame. Samozrejme, že klame.

"Chováš sa ku mne ako ku špine."

Keď sa tá pravda rozprestrela, na chvíľu bolo medzi nami ticho.

Sklopil oči.

"Je mi to ľúto."

Rozbehla som sa.

♥♥♥

"Prečo si utiekla?"

Jeho hlas sa ozýval jaskyňou a ja som zatvorila oči. Bola som vyčerpaná.

"Chcem, aby si ma nechal samu."

"Prečo?"

Otvorila som oči, nahnevaná.

"Lebo ťa nenávidím."

Usmial sa a mnou sa prevalilo prekvapenie. "Tak to je potom veľmi zlé, nie?"

Pristúpil bližšie, jeho hlas zjemnel.

"Pretože ja ťa milujem."

Znova nastalo ticho, jediný zvuk bolo jeho pokojné dýchanie a moje srdce, ktoré neisto bilo.

Povedala som dve slová.

"Dokáž to."

Znova som zatvorila oči a keď som ich otvorila, v jeho tvári bolo víťazstvo.

"Povedz mi, ako ti to mám dokázať."

Zasmiala som sa znejúc chadne a ostro.

"To si musíš zistiť sám, Malfoy."

A on mlčal.

♥♥♥

"Tvoja obľúbená farba je zelená."

Vzhliadla som, prekvapenie sa mi vkradlo do tváre.

Tri týždne. Od našej misie ubehli tri týždne a Malfoy so mnou odvtedy neprehovoril. Dokonca počas tej úlohy sa so mnou nerozprával.

Ale teraz bol tu, stál pred mojím stolom a nakláňal sa ku mne. Jeho oči mali v sebe určitú zúfalú nežnosť ako keby úprimne chcel, aby som niečomu porozumela.

"Prosím?"

Rada som počula, že môj hlas bol príjemný a profesionálny. Takmer ľahostajný.

"Tvoja obľúbená farba. Je to zelená."

Bez pozvania si prisadol, ruky si zložil pred moje.

"Ako si to vedel?"

Tie slová boli vonku skôr, ako som ich stihla zastaviť. Toľko k tomu, že ťa to nezaujíma, Rose.

Usmial sa.

"Na Rokforte bolo veľa tvojho oblečenia zelenej farby. Aj teraz máš na sebe zelenú. Vždy si zvykla hovoriť svojmu bratrancovi, že miluješ jeho oči, lebo sú tej najprenikavejšej svetlozelenej farby, akú si kedy videla."

Prekvapene som zamrkala.

"Vieš, Malfoy, myslím si, že je extrémne úchylné, že si presne pamätáš každé moje slovo."

Ignoroval ma.

"Tvoja obľúbená kniha je Ako zabiť vtáčika (To Kill a Mockingbird). Nemáš obľúbený film. Miluješ hudbu, slnečné dni a modrú oblohu."

"Ako vieš o mne všetky tieto veci, Malfoy?"

Môj hlas bol nahnevaný.

Pozrel sa na mňa a úsmev na jeho tvári naznačoval, že vie nejaké tajomstvo, ktoré ja neviem.

"Volaj ma Scorpius."

"Nie."

Som tvrdohlavá. To si o mne nevedel, Malfoy?

Postavil sa, ten úsmev sa vryl do jeho rozčuľujúcich čŕt. "Čoskoro sa uvidíme, Rose."

"Nevolaj ma Rose."

Ale tie slová dopadli do ticha, lebo už bol dávno preč.

Povzdychla som si a zložila si hlavu do dlaní.

Toto je smiešne.

♥♥♥

"Najradšej si mala kúzla."

"Malfoy, čo tu robíš?"

Bola som nahnevaná. Chcela som pauzu. Chcela som byť v Troch metlách sama, ale on bol tu, sedel predo mnou a zvieral svoj drink. Znova sa usmial.

"Prišiel som sem na drink."

"Aj ja. Prosím, nechaj ma samu."

Počul to vyčerpanie v mojom hlase?

"Chcem, aby si pochopila, Rose. Snažím sa ti to dokázať."

Vzplanulo vo mne podráždenie.

"Dobre. Za prvé nevolaj ma Rose. Za druhé naozaj ma nezaujíma tvoje dokazovanie, Malfoy. Prešli odvtedy dva mesiace. Nechaj to tak."

Potriasol hlavou. "Nie, potrebujem, aby si to pochopila."

Sťažka som si povzdychla. Som unavená. Som príliš unavená na to, aby som sa tým teraz zaoberala. "Fajn. Fajn."

V jeho úsmeve bolo ďalšie víťazstvo.

"Miluješ mesiac. Máš rada noc viac ako deň. Miluješ oceán, hlavne zvuk vĺn v noci. Myslíš si, že dážď je nádherný."

"Prestaň."

Už som to nemohla vydržať. Hlodala vo mne zvedavosť.

"Ako vieš všetky tieto veci?"

Nastalo krátke ticho, kým sa na mňa pozrel.

"Všímam si veci, Rose."

"Nevo..."

"Všímam is teba. Po celý ten čas. Dokonca keď sme chodili na Rokfort, akonáhle si vkročila do miestnosti, proste som vedel, že si to ty. Máš okolo seba auru, takmer svetlo. A aj keď som vedel, že to nie je správne, priťahovalo ma to k tebe. Nemohol som si pomôcť, aby som si nevšimol všetky tieto maličkosti. Pravda je, že ma fascinuješ. Všetko okolo teba ma zaujímalo. Stále ma zaujíma."

Pozrela som sa na neho, potichu kalkujúc.

Keď znovu prehovoril, jeho hlas bol nežný.

"Na čo myslíš?"

"Snažím sa pochopiť ťa."

Tie slová boli viac pravdivé, než by som chcela.

Jeho tvár bola takmer pobavená.

"Dôkladne, poprosím."

"Vždy si bol ku mne hrozne odporný. Nerozumiem, prečo by si to robil, keby si ma mal po celý ten čas naozaj rád."

Nastalo ticho a Malfoyove oči putovali k línii mojich očí.

"Bál som sa, že sa do mňa zamiluješ."

Jeho hlas bol tichý a ja som stuhla.

"Prečo by si sa toho bál?"

"Pretože to nesmieme. Ja som sa do teba už zamiloval, ale myslel som si, že keď ti budem stále ubližovať, nespravíš tú istú chybu ako ja."

Prešlo mnou ďalšie bodnutie bolesti.

"Nevedela som, že zamilovať sa do mňa je taká chyba."

Tie slová boli tichým zasyčaním.

"Nie... ja... nemyslel som to..."

Vstala som a odišla.

♥♥♥

"Nemyslel som to tak."

"Choď preč."

"Naozaj."

"Choď preč."

"Rose."

Moje meno z jeho úst znelo ako lupienok a ja som sa tak vydesila, že som zodvihla hlavu. Z jeho očí jasne žiarila pravda.

"Ja nie som môj otec."

Tie slová boli zašepkané.

"Premrhal som príliš veľa zo svojho života tým, že som sa o to snažil. Prosím, iba ma vypočuj. Daj mi šancu."

Jeho tvár bola vážna ako keby mu úprimne záležalo na tom, či ho vypočujem alebo nie.

Povzdychla som si.

"Sadni si."

Vždy som bola príliš dobrá pre moje vlastné dobro.

Keď si sadal, vyzeral, že sa mu uľavilo a ja som ho za to nenávidela.

"Nechcel som ti ublížiť, Rose."

Stisla som zuby a moje ďalšie slová boli tiché a ostré.

"Príliš neskoro."

Sklopil pohľad a ja som prekvapene zistila, že jeho tvár bola zahanbená.

"Naozaj som si myslel, že to pomôže." Jeho hlas bol iba šepotom. "Myslel som si, že ak sa k nej budem chovať ako špina, znenávidí ma a nikdy nebude čeliť tej bolesti z toho, že sa do mňa zamiluje."

"Zahŕňa to aj to, že mi budeš ubližovať teraz, Malfoy?"

Keď vzhliadol, uškrnul sa.

"Iba ak mi dáš šancu."

Zamračila som sa. Presne tak ako v tú noc, keď sa on zamračil nad mojimi slovami.

"Stále si mi to nedokázal."

Tento raz to bol on, kto vstal a odišiel.

Nebola som si istá, či som bola rada, že som ho videla odchádzať.

♥♥♥

"Neviem ako."

Jeho hlas bol zbrklý, zúfalý. Vzdychla som si a položila brko.

"Musíš ma prestať obťažovať, Malfoy."

Ignoroval ma a naklonil sa cez stôl ku mne.

"Chceš, by som ti to dokázal, ale ja neviem ako."

Bola som ticho čakajúc, že niečo povie alebo odíde. S obidvomi vecami by som bola spokojná, hoci si myslím, že malá časť môjho srdca dúfala, že zostane. Vzdychol si a postavil sa, prebehol si rukami cez vlasy, keď pochodoval po miestnosti. Bola som stále pri svojom stole, moje oči rozšiarené zvedavosťou ho sledovali, keď sa prechádzal.

"Je na tebe proste niečo, čo je pre mňa zdrvujúco nádherné. Možno tvoj úsmev. Možno je to spôsob, ako miluješ veci, ktoré iní ľudia nemajú radi. Možno je to preto, že si iná a nebojíš sa toho. Neviem, čo to je. Je toho tak veľa, čo na tebe milujem a neviem, či mám dostatok slov, aby som ti to dokázal.
Udržuješ ma pri živote. Niečo v tebe je, niečo krásne, žiarivé a živé, že mi to skoro láme srdce. Neviem, či rozumieš, čo sa ti snažím povedať. Neviem dokonca, či tomu ja rozumiem."

"Keď si pri mne, nič viac neviem. A čudné je, že to milujem a niekedy ma to desí, ten pocit neistoty, ale aj tak to milujem."

Nastala dlhá chvíľa ticha, ktoré pulzovalo vzduchom okolo nás a ja som sa na neho pozrela. Jeho hlava bola naklonená k podlahe, oči mal zatvorené a hruď sa mu rýchlo dvíhala a klesala slovami, ktoré povedal.

Konečne som prehovorila.

"Scorpius?"

Jeho hlava vystrelila, oči mu žiarili prekvapením.

"Som ochotná dať ti šancu."

A keď sa jeho tvárou rozšíril obrovský úsmev, pomyslela som si, že možno pre mňa jedného dňa bude Scorpius Malfoy tiež krásny.
 

18 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Koizumi Michiyo Koizumi Michiyo | Web | 25. listopadu 2010 v 21:06 | Reagovat

Dokonalá povídka a dokonalej překlad... *chvilka napětí*... uííííííííííííííííííííííp, bylo to božííííííííííííííííííííííííííííííí!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! XD Tak... a musim si jít umejt vlasy. :-D Muhehe zbožňuju tyhle "zvedače nálady"!!! XD

2 Daisy Daisy | 25. listopadu 2010 v 22:59 | Reagovat

Bože..presne si vystihla názov..úplne nádherná :) nenazvala by som to zvedačom nálady, skôr zhrnutím mojej dnešnej depky, v tej poviedke je všetko čo som kedy chcela, a čo mať nemôžem, a nad čím stále rozmýšlam..neviem ako to robíš, že dokážeš vybrať tak úžasne :) ďakujem ti, neskutočne, proste nezlepšilo to náladu, ale vytrhlo ma to z rozmýšlania, a aspoň malý úsmev vyčarovalo (za normálnych okolnosí obrovský, ale dnes je fakt deň blbec) :) a za to ti ďakujem, aj nabudúce poprosím ... :)

3 Nephilim Nephilim | 26. listopadu 2010 v 18:11 | Reagovat

Krásna poviedka :) Máš úžasný blog :) Asi tri dni dozadu som na neho natrafila a stále sa nemôžem odtrhnúť od čítania, už som prečítala asi všetko :D

4 Black Star Black Star | E-mail | Web | 26. listopadu 2010 v 18:32 | Reagovat

kraasa .. nemam na to viac slom .. vlastne ešte jedno: dokonalé *standing ovation*

5 Artemis Artemis | 26. listopadu 2010 v 22:00 | Reagovat

:-P

6 Jenny Jenny | Web | 27. listopadu 2010 v 11:30 | Reagovat

tak toto bolo skvelé... hodnotím za jedna :D tie jeho dokazovačky... lámali mi srdiečko :) a hlavne tá veta "ja nie som môj otec"
jednoducho parádička... 8-)  ;-)  :-)

7 Leann Leann | Web | 27. listopadu 2010 v 14:48 | Reagovat

Vďaka za komentáre, snáď sa v najbližšej dobe dokopem ešte niečo preložiť. :-)

8 izabelle izabelle | 27. listopadu 2010 v 16:41 | Reagovat

Vážně hezký, takový až reálný. Ne, že jí, naoko, nenáviděl a ubližoval většinu času co se znaly, ale ona ho i přes to miluje, když se jí vyjeví se svýma citama. Taklže co? Děkuju :3

9 Jeffa Jeffa | Web | 2. prosince 2010 v 14:19 | Reagovat

waw ... :D krásne ... nádherne :) poviedky na pár Scorpius/Rose sú proste super :)

10 Rose Rose | 12. ledna 2011 v 20:43 | Reagovat

Perfektne úžasné.

11 Emily Emily | Web | 17. května 2011 v 22:15 | Reagovat

Romatika.. juuu :-) ne ale vážně se mi to líbilo.. moc hezké

12 Koki Koki | 6. listopadu 2011 v 17:06 | Reagovat

Moc hezké.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama