Skúška

16. července 2010 v 19:25 | Leann
skuska
Vojna medzi svetlom a temnotou zúri, ale Hermiona sa ocitne na mieste, z ktorého nemôže uniknúť... alebo môže s niekoho pomocou? Je to skúška, ktorou Hermiona Grangerová nedokáže prejsť? Alebo bude trpieť sama v temnote...

Je tu nová jednorázovka od autora/ky AZNKIM, ktorú môžete nájsť TU.

+++

Tlmené sletlo spod drevených dvier osvetlovalo malú chladnú miestnosť, v ktorej som bola uväznená. Hrbolaté kamene na podlahe robilo sedenie nepohodlnejšie a zabáralo malé výbežky hlbšie do mojej pomliaždenej pokožky. Keby som mala zrkadlo, som si istá, že ten odraz by ani zďaleka nepripomínal dievča, ktorým som bývala. Moje pery boli celé popukané, líca ako v ohni, na dotyk pálili. Ako dlho môžem toto prežiť...

Zhlboka sa nadýchni.
"Upokoj sa," hovorí mi.
Ak hráš, hráš o prežitie.
Zober zbraň a počítaj do troch.
Teraz sa potím, pomaly sa pohýnam.
Nie je čas na premýšľanie, som na rade.

Vidím, ako sa svetlo zväčšuje dosť na to, aby ma ukázalo, ako sedím na dlážke. Vidím jeho tieň na zemi predo mnou, nechávam halvu dole. Nemusí povedať nič, viem, čo príde tak, ako to vie on.

"Upokoj sa, Grangerová, musím to teraz urobiť, nemalo by to byť prekvapenie," počula som, ako mi Draco drsne hovorí.

"Vytiahni už prútik Malfoy, nech to máme za sebou...," prinútila som svoj namáhaný a chrapľavý hlas ticho prehovoriť.

Cítim, ako mi steká po čele pot, adrenalín pumpuje cez žily rýchlejšie, pripravuje telo na ranu, ktorú podstúpi. Môže zničiť môj výzor tak, ako chce, ale nezničí to moju výhliadku na život a ľudí, za ktorých bojujem vo svojom srdci.

A môžeš vidieť moje srdce biť
Môžeš to vidieť cez moju hruď
Povedala som, že som vydesená, ale neodchádzam.
Viem, že musím prejsť touto skúškou
Tak stlač spúšť.

"Už viac nie si vystrašená, Grangerová? Počujem, ako ti bije srdce až z druhého konca miestnosti. Som si istý, že ak by som sa dotkol tvojej hrude, cítil by som, ako vo vnútri teba vybuchuje."

"Som vystrašená, ale nie kvôli tebe. Viem, že sa to musí stať, musí sa to stať aj ľuďom, ktorí chcem, aby prežili a to ma desí, pretože pre nich nechcem zlyhať..." Z mojich opuchnutých pier sa ozvali vzlyky.

Modlíš sa vo svojom vnútri.
Hovorí: "Zavri oči, niekedy to pomáha."
A vtedy mi napadne tá hrozná myšlienka
že to, že je tu, znamená, že on nikdy neprehráva.

Desivé uvedomenie si prebehlo mojimi myšlienkami. Ak je tu, znamená to, že úspešne vykonáva úlohy Temného pána a iba Boh vie, o čo ho požiadal. Koho mu kázal zabiť.

"Zavri oči, Grangerová, niekedy to pomáha, vedel by som..." Jeho hlas bol takmer morbídny a vzdialený, niečo, s čím som sa nikdy predtým, keď bol tu dolu, nestretla. Vždy pripomínal svoje kruté, sebecké ja a neukazoval mi žiadne emócie či zľutovanie akéhokoľvek druhu. "Čo s ním bolo zle?" bolo všetko, na čo som mohla myslieť.

Tieň jeho ruky sa nadvyhol od zvyšku tela ku mne a ja som videla tieň prútika na konci jeho ruky. Potom prišla bolesť, temnota a tento raz, práve tak ako ostatné razy, možno smrť.

"Crucio," preniesol Draco tak potichu, ako bolo možné.

Ako mi môj život blýska pred očami,
som zvedavá, či budem ešte niekedy vidieť ďalší východ slnka.
Tak veľa ich nedostalo šancu povedať zbohom,
ale je príliš neskoro premýšľať o hodnote môjho života.

Pokúsila som sa sústrediť na niečo iné ako intenzívnu bolesť narážajúcu cez celé moje telo z jedného konca na druhý. Mysli na slnko, aké je nádherné, keď vychádza, aké to je, keď sa teplé lúče dotknú pokožky. Premýšľam, či niekedy ešte budem vidieť tú nádheru, aspoň posledný raz. Ak teraz zomriem, tu, nedostanem šancu povedať zbohom Ronovi, Harrymu, Ginny, mojim rodičom… Nikomu. V tejto vojne tiež mnohí nedostali túto šancu. Tieto myšlienky ma takmer každú noc rozplakali.

Zdalo sa to ako hodiny, potom bolesť konečne prestala a ja som bola schopná zhlboka vdýchnuť vzduch cez ústa do pľúc. Už viac nesedím v tej istej polohe, v ktorej som bola, ale som rozvalená na kamennej podlahe, ľavé líce sa dotýka ľadovej podlahy. Je to osviežujúca zmena od toho neustáleho pálivého pocitu.

"Ešte žiješ, Grangerová?" Hlas je opäť normálnym, emočným zvukom.

"Nanešťastie... Malfoy," podarilo sa mi vytisnúť.

"Teraz to nevzdávaj, Hermiona. Ak to vzdáš, potom to naozaj znamená, že nie je žiadna nádej, že sa odtiaľto dá utiecť," počula som ho povedať, keď sa nahol k podlahe, aby sa na mňa pozrel. Zodvihla som hlavu dosť na to, aby som mu pozrela do očí. Na moje prekvapenie jeho ľadové modrozelené oči sa pozerali späť do mojich hnedých.

"Čo to má znamenať, Mlafoy? Nemysli si, že nepoznám tvoje triky. Tebe nezáleží na nikom inom okrem seba," vyprskla som.

"Myslel som si, že ak by aspoň jedna osoba mohla uvidieť moje skutočné ja, bola by si to ty, Grangerová. Nemysli si, že si jediná, ktorú ničí, keď na teba vyšlem cruciatus. Ak by som to neurobil, zabili by ma, a potom by bola tvoja jediná reálna nádej na útek odtiaľto naozaj preč... Potrebuješ ma a ja potrebujem teba." To bola posledná vec, ktorú povedal, kým vstal a odišiel z miestnosti zatvoriac za sebou dvere a vezmúc so sebou svetlo.

Bola som šokovaná, každé jeho slovo bolo tajomné. Znamenalo to, že bojoval na dobrej strane? Bol členom Rádu, špión? Zdvihla som sa z podlahy, pritiahla si nohy k hrudi a obtočila som ich dotlčenými rukami, aby som sa nerozpadla. Prehrávala som si jeho slová v mysli tisíc ráz predtým, než som prišla k neuveriteľnému záveru, že ma miluje a je jediným dôvodom, prečo som zostala živá tak dlho. Ktokoľvek iný by ma umučil na prah smrti a aj keby ma preniesol tou bolesťou, mohla by som vo svojom vnútri odpustiť trochu viac a pozrieť sa do minulosti na vonkajšok, ktorý predo mňa predložil. Každému bol známy ako Draco Mlafoy, smrťožrút, ale ja som ho poznala ako Malfoya, chlapca, ktorý za mňa bojoval vtedy, kedy by to nikto iný neurobil.

A môžeš vidieť moje srdce biť.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 ♥♥Veronika♥♥ ♥♥Veronika♥♥ | Web | 16. července 2010 v 21:52 | Reagovat

teda! já to celou dobu četla s otevřenou pusou! ze začátku jsem myslela, že jí Draco prostě na konci zabije podle songu od Rihany, ale ten konec mě mile překvapil. :) a úžasně jsi to přeložila :)

2 Leann Leann | Web | 17. července 2010 v 14:33 | Reagovat

vďaka!

3 Rose Rose | 12. ledna 2011 v 20:01 | Reagovat

Som nadšená, to je jedna z tých poviedok, ktoré ma dojímajú.

4 Luna Lovegood =) Luna Lovegood =) | 20. ledna 2011 v 21:14 | Reagovat

Je to pekný príbeh. A ty máš super blog!! <3

5 Emily Emily | Web | 18. května 2011 v 14:02 | Reagovat

Achjo, ja potrebuju ale vedet, jak to dopadlo! Je to pecička! No fakt!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama