Knižnica nie je miesto na lásku

4. června 2010 v 14:36 | Leann |  Knižnica nie je miesto na lásku
Jú, je tu nová jednorázovka. To preto, že to tu v poslednej dobe upadá, čo je vina mojej školy. A tiež preto, že mám dnes sviatok. A to som mala dnes skúšku... paráda, na moje meniny. Aspoň dúfam, že som ju urobila.
Len ozrejmujem, že toto som mala preložené už dlhšie, aby ste si nemysleli, že teraz prekladám. Nie, teraz sa iba učím, až mi z toho šibe. Desať skúšok je viac, než môže človek zniesť bez ujmy na psychike. A to majú všetci moji kamaráti po štyroch - piatich skúškach. Majú sa zasrane dobre! 
V každom prípade, originál poviedky nájdete TU. Je to taká oddychovka a nevedela som tam preložiť hneď tú prvú vetu, takže sa tvárim, že tam vlastne ani nie je. =D 
Pekný literárny zážitok.


+++

Dedicated, of course, to the wonderful Leather and Libraries Thread.

Knižnica nie je miesto pre lásku.

Knižnica, vlastne, táto knižnica je miesto, kam študenti Rokfortskej čarodejníckej školy chodia študovať, je to miesto tých, ktorí sa odvážia získať zakázané vedomosti. A v posledných rokoch je to miesto, kam sa študenti na sklonku noci plížia oblečení do neviditeľných plášťov, keď si myslia, že ich nikto nevidí.

Táto konkrétna knižnica vysielala diabolské pohľady na istého okuliare nosiaceho chlapca, ktorý zostane bez mena.

Pán Potter mysliaci si, že ho v tú tichú, nepokojnú noc nikto nevidí, sa vyplížil z postele zahalený temnotou - ale niekto ho videl. Niekto sa vždy pozerá.

Tento určitý niekto sa veľa pozeral po dobu mnohých rokov svojej vlády v Rokfortskej knižnici, pretože ona, ja, je knižnica. (because she, I, is the library.)

Iba preto, že niečo nedostane meno, ešte neznamená, že to nemyslí, nedýcha alebo sa naozaj nedíva.

Ja, na rozdiel od toho smešneho Triediaceho klobúku so svojím špeciálnym menom a hroznými (ale stále chytlavými) básňičkami, neskladám verše, nesmerujem ľudí nezmyselnými smermi, ospravedlňte tú slovnú hračku, ale náš cieľ daný zakladateľmi je ten istý. Čítame ľudí.

Hoci nikto nevie, že sa pozerám a nikto nepríde na to, že mám každého šudenta alebo učiteľa, ktorý prejde drevenými dverami. Tými, na ktorých klenbe je vyryté latinsky 'Učenie sa je prechod z temnoty na svetlo' - (ako môžete povedať, moji nadriadení majú zmysel pre iróniu). Ale robím tak a budem, kým bude Hlavná sieň osvetlená sviečkami študentov a kým bude riaditeľ sedieť za svojím stolom. Kým modrá obloha zaniká do stálej čiernej, tak môj účel bol zapísaný tak jasne ako slovo na akejkoľvej stránke.

Zaiste, ak by mi bola daná schopnosť hovoriť, varovala by som pred tým tmavovlasým chlapcom Riddleom, ktorý trávil v zakázanej časti príliš veľa času, než aby to niekoho neznepokojovalo.

Tu som sa naučila veľa, neboli to knihy, ktoré v tú noc, keď sa neviditeľný hrdina Harry prechádzal tam, kam nepatril, jačali. Ako keby každý jeden výkrik mohol zničiť všetko, čo som pozorovala, že sa stalo požieračským, zviazaným a zlým.

Mať šancu hovoriť, zmienila by som sa o tých stratených, nie, sú magickejšie udalosti, s ktorými bolo jednané v niekoho duši...

Nič nedodá všetko to korenie novým knihám ako príbehy o strate a utrpení.

Príbeh, ktorý porozprávam, sa stal takmer pred siedmimi rokmi a konečne sa skončil, keď sa hrdina a hrdinka, milenci a nepriatelia, dobro a zlo spojili.

"Prepáč." Dievča s hanblivým úsmevom a kučerami, ktorým sa zvyčajne hovorilo vlasy, poklepkalo po pleci blonďavého chlapca. "Nevidel si niekde knihu Rofkort: História? Moju kópiu som nechala doma a... Och, Malfoy, to si ty, nevidela som ťa v knižnici od..."

"Proste sklapni, Grangerová, dobre? Je to toto?" Podal jej objemnú čiernu knihu a opálené prsty sa obtreli o dokonalé bledé.

Ani jeden sa nepohol z miesta, kým sa Hermiona neodtiahla a naozaj povedala: "Ďakujem."

Chlapec ju pozoroval, keď odchádzala.

Bolo to sedem rokov od toho dňa a bola plnoc. Osud čakal na (T-U section???).

Dievča, ktorého srdiečkovitá tvár bola orámovaná tmavými kučerami, si sadlo medzi malý Everest kníh, brko v jednej ruke, pergamen v druhej, pehy jej tancovali po rovnako opálenej pokožke a nos prikrčila v sústredení.

"Urob ešte jeden pohyb k mojim knihám a ja ťa prebodnem brkom, Mlafoy," povedala Hermiona Grangerová bez toho, aby sa pozrela hore.

"A čo presne robí niekto ako ty s knihou ako "Legálne zakázané kúzla a kliatby?" odpovedal chlapec.

"A čo presne robí taký pekný chlapec ako ty stále v knižnici?" Nemala tak celkom pravdu. Draco Malfoy, jej protiklad, nebol pekný. Bol nádherný. Bol snom sochára, výrazné lícne kosti a mihálnice, pevné svaly, vysoký, ani jeden prameň bielych vlasov, ktorý by bol mimo svojho miesta. Ten typ princa, do ktorého by sa dievčatá a množstvo chlapcov zamilovali na prvý pohľad. Toto bolo, kým neotvoril ústa.

A teraz sa valili z jeho pokrivených, dokonalých pier slová prehovorené hlasom hriechu:

"Ale, Grangerová, nevedel som, že sa staráš - možno by si sa mohla pridať k fanklubu - mesačník Dracov spravodaj a podpísané fotky iba za dva galeóny."

"Pridala by som sa, Malfoy," sarkasticky odvrkla, "ale ako by som vedela, že moje dva galeóny by nešli na syr a pečivo na smrťožrútsku párty?"

"Touché, mukelka, ale hádam, že by si mi neverila, ak by som ti povedal, že plánujem bojovať v prvej línii so Zlatým chlapcom a jeho frajerom." (pp: touché - trefná poznámka)

"A aké roztomilé trio budete." Rozmačkla túžbu pretočiť očami. "Mukelka? To je novinka. Naozaj by ťa zabilo, keby si mi hovoril Hermiona?"

"Hermiona?" zopakoval chlapec.

"Veľmi dobrá," jedovato odpovedala, "výslovnosť 'e' a aj toho ostatného."

"Nie, to nie je v tom, vždy som si myslel, že sa voláš Helen. Ako z Tróje," odpovedal Draco, pomaly sa posúvajúc ku knihe a snažiac sa byť nenápadný.

"A ako, prepána, si si to mohol myslieť?" Teraz Hermiona vzhliadla, jedno obočie sa klenulo nad orieškovým okom.

"No, môžem si to dobre predstaviť - Potter a Weasley, obaja bojujú o nepoškvrnenú pannu."

"Očividne si to nepočul správne. Súper a hlavná postava, ktorí bojujú o Helen, nie sú najlepší priatelia a tiež, ona zomrie."

"A tiež," posmieval sa, "to bolo plus."

Hermiona-nie-tá-z-Tróje treskla rukou na svoju knihu tak ako aj Draco. Hnedé škvrnité oči sa stretli s očami strieborného obsidiánu v tom istom čase, ako sa opálená pokožka stretla s tou dokonalou.

"Nikdy mi neodpovedáš na otázky," povedalo dievča neodvrátiac pohľad ani sa nestrhnúc, keď sa chladné hlbiny ľadu ožiarené úškrnom zaborili do nej.

"Ty nikdy neodpovedáš na moje."

"Možno som hľadala kúzlo, ako začarovať teba a tvoje zvyčajné faninky do zabudnutia. Legálne, samozrejme."

"Samozrejme." Draco knihou trochu trhol, čo ju ale neodstránilo spod rúk jeho rivala, a potom pozerajúc do jej rozšírených očí, pokračoval. "A ja som hľadal tú knihu preto, že som chcel na maturite premeniť všetkých chrabromilčanov na slimákov."

"Je to v piatok, Malfoy, teraz je pondelok. Veľmi pochybujem, že budeš schopný urobiť to do tej doby."

"Nuž, to, o čom ty veľmi pochybuješ, môže byť v tej knihe."

"Nedáva to zmysel."

"Nie, nedáva." Draco dal konečne ruky z obalu dole a skĺzol na miesto vedľa nej. "Možno som premýšľal, kde je Hermiona-ktorá-ničí-všetky-zlé-veci-Grangerová v noci, vlastne, v noci v škole."

"Prečo by ťa to malo zaujímať?"

Jeho hlas sa zrazu zmenil na šepkanie. "Pretože nemôžem nechať moju malú prefektku roka dostať sa do problémov samu, nie?"

Hermiona vydala potláčaný zvuk. "Čo je to, čo chceš, Malfoy?"

"Prečo mi to nepovieš ty?" Jeho strieborné oči sa zdali byť tmavé.

Hermiona, ktorá sa jedným plynulým pohybom postavila, od seba odtisla knihy a na moment sa zamračila. "Už dosť týchto dvojzmyslov a hier. Robil si to celý rok! Naozaj neviem, prečo si chodil do knižnice odkedy, odkedy.... tej noci..."

"Myslíš odvtedy, čo som ťa pobozkal?"

"To, čo som myslela, je tá noc, kedy ma primačkol k polici na knihy v zakázanej časti! Prečo si bol na mňa odvtedy taký odporný?"

"Ako si to ja pamätám, Grangerová..."

"Hermiona."

"... vtedy si tak celkom nenamietala..."

"Och, pretože keď sa niekto s niekým háda, očakáva, že bude pobozkaný, však?"

"To nie je..."

"Odchádzam!"

"Hermiona, vypočuješ ma?"

"Myslela by som si, že teraz to bude jasné!" Otočila sa na odchod, ale chlapec ju chytil za ruku a pritlačil si ju k svojmu mäkkému tmavému habitu.

"Ty sa bojíš." Všetok lenivý a zlomyseľný tón bol preč a nechaj jeho hlas znieť mlado a divoko.

"Nebuď hlúpy. Čoho by som sa bála?" Jej hlas bol bezdychu, ako sa pokúšala vytrnúť si ruku z jeho zovretia.

"Bojíš sa, že niekto chce byť s tebou a tebe by sa to mohlo páčiť," povedal uvoľnene Draco. Ako keby to bola tá najočividnejšia vec na svete.

Hermiona, ktorá sa zdala, že pri tom prehlásení na chvíľu zamrzla, zrazu hodila na zem svoju tašku.

Ten zvuk sa ozýval po tichej mesiacom osvetlenej miestnosti.

A potom, ako keby čakali, kým sa usporiadajú osudové hviezdy, sa Hermione pery dotkli Dracových pier a nepriatelia, knihy a vojny boli zabudnuté.

Ďalší a posledný raz, čo som videla Draca a Hermiona bolo v noc pred maturitou. Dvojica sa stretla pri svetle sviečok, sedeli na stole najbližšom k veľkému presklennému oknu, ktoré viedlo do noci, a nebojácne sa dívali von.

"Takže, tak to je," povedal Draco, jeho ruka pevne stískala Hermioninu ruku a svoj prútik.

"Draco," povedalo dievča a položilo si hlavu na jeho plece. "Ja sa nebojím."

"Nuž, nie je žiadny prekliaty dôvod na to byť vystrašený, však? Myslím, Potter sa vynorí odkiaľkoľvek, kde bude a bude ich hnať aj so svojou jazvou... je to iba pár smrťožrútov."

"Nie, nie to - nebojím sa teba a mňa. Draco a Hermiona. Malfoy a Grangerová..."

"Dobre, pretože ja ťa milujem, odkedy som ťa tu prvý raz videl."

"Draco, mali sme jedenásť..."

"Proste sklapni, Grangerová, dobre?"

Malá zlatá platnička v rohu zakázanej časti, tam, kde príbeh začal aj skončil, hovorila:

Draco a Hermiona

Napriek všetkým dôvodom.

Nikto nevedel, ako sa to tam dostalo, hoci si myslím, že pán Potter, ktorý bol častým návštevníkom, aby neviditeľnými prstami prechádzal po vygravýrovaných slovách, to tušil viac než ktokoľvek iný.

Takže, s ťažkým srdcom som sa dostala až na koniec tohto príbehu, ktorý si cením viac než ostatné a nakoniec, epilóg:

Knižnica je to najlepšie miesto na lásku.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Daisy Daisy | E-mail | 4. června 2010 v 21:30 | Reagovat

Asi som blondska až moc, nejak som to na prvý raz nepochopila, idem na to ešte raz...ale páči sa mi to aj napriek tomu:) kedže to je Dramione, neexistujú námietky :D konečne dačo čo ma odpútalo od školy, tiež toho mám vyše hlavy, kedže som typ "nechaj si všetko na poslednú chvílku, aj tak to dogabeš" :D

2 Black Star Black Star | E-mail | Web | 5. června 2010 v 19:39 | Reagovat

nádherné, nemám slov :P

3 Leann Leann | Web | 5. června 2010 v 23:25 | Reagovat

Vďaka za komentáre.
Daisy, aj ja som to pochopila až vtedy, keď som to začala prekladať. =D

4 Lilly Lilly | Web | 6. června 2010 v 9:25 | Reagovat

toto byla nádherná povídka, opravdu krása

5 Lostt Lostt | Web | 6. června 2010 v 20:43 | Reagovat

Pekny pribeh, jednoduchy a kratky, ale zvlastne dojemny. Vdaka ;)

6 liliik liliik | 7. června 2010 v 18:23 | Reagovat

Taká milá, oddychová poviedka! ,D

7 Emily Emily | Web | 17. května 2011 v 22:50 | Reagovat

tahle povídka je taková odpočinkovější než ostatní.. ale ocenila jsem to.. pěkné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama