Rozpustené dievča

24. prosince 2009 v 3:17 | Leann
Veselé vianoce, moji najtrahší!
Určite ste si mysleli, že stále iba zaháľam a na vás som sa úplne vykašľala - omyl! Aj keď pre vás nemám sľúbenú vnianočnú trilógiu, z ktorej som nestihla preložiť ani prvú časť, mám pre vás predsa len niečo. A je to dlhé, takže dúfam, že som si tým tie dva týždne pôstu vykompenzovala.

Táto jednorázovka je jednou z mnohých úžasných diel MajiKat. Originál nájdete TU. Musím povedať, že štýl tejto autorky mi strašne imponuje a rozhodne to nie je posledná poviedka, ktorú od nej preložím.
Čo sa týka mojich poviedok - pracujem na nich. Teda aspoň na If a had... ale ide to veľmi pomaly, lebo po dvoch týždňoch som úplne stratila rytmus - tí, ktorí píšete to určite poznáte. A k Uväznenej v osude som sa nedostala už myslím vyše mesiaca (alebo dvoch?) - jednoducho je to strašne dlho a ja viem, že by som s tým mala niečo robiť. Aj mám vymyslený približný priebeh deja, ale je pekelne ťažké napísať to tak, aby som sa za to nehanbila. Takže tak.
P.S. - originálny názov tejto poviedky je Dissolved Girl, čo som preložila ako rozpustené dievča. Ak niekto príde na menej čudný názov, ozvite sa!
V priebehu zajtrajška ešte niečo pridám - ale nebude to poviedka... asi, lebo pochybujem, že budem mať čas písať.
Pekné čítanie, krásny štedrý deň a, vlastne, celé prázdniny! Dúfam, že všetci dostanete hromadu darčekov a najmä to, čo ste si vysnívali! Jednoducho Merry Christmas!

+++

Rozlomená chvíľa slabosti. Neučinený dotyk. Jeho nežné prsty naproti mojej tvári, hladiace a jemné. Jeho oči putujúce po mojich lícach, naplňujúce ma zradnou horúčavou a zvedavosťou. Iskra. Vznietená, privedená k životu jeho rukami. Plameň kričiaci do bytia. Vymazaná spomienka. Obraz maľovaný čiernou a bielou. Pohľadnica z iného sveta. Tajomstvo zostalo zatienené. Život zostal skrytý...

Zízala som na svoju tvár v zrkade, pozerajc na slzy tiahnuce dolu lícami. Moja nevinnosť bola preč. Dobrovoľne som sa vzdala, nechajúc to prekĺznuť pomedzi prsty ako moaré (lesklá látka) a nebola tam šanca niekedy do dostať späť. Žiadna možnosť na zmenu toho, čo sa stalo, obrátiť minulosť a povolať svetlo, to, ktoré svietilo v mojom odraze. Môj život sa točil pred mojimi očami, rozmazaný kaleidoskop rozbitých snov a nádhernej bolesti.

Škoda, aká škoda
Myslím, že som akosi znova stratila sama seba

Zakaždým, keď sa ma dotýka, pomaly padám trochu hlbšie. Od okamihu ako to začalo, od prvého opojného bozku, som bola iba jeho. Zakaždým, keď ma bozkáva, časť zo mňa sa v ňom rozpúšťa. Tento boj prehrávam lapená v sieti mojej vlastnej posadnutosti, mojej túžby po oslobodení. Prílivová vlna nádhernej ľútosti zaplaví moje vnútro, keď je blízko, topiac ma, dusiac ma.

Moje oči sa pozrú na neho cez preplnené miestnosti neschopná kontrolovať vlastnú vôľu.

Jeho oči sa vždy stretli s mojimi, ako keby čakal na znamenie. Ukĺznuť je vždy ľahké.

Nikto nič netuší.

Dnes, včera
Naozaj by som mala odísť, ale zostávam

V potemnených halách sme sami. Uchopí moje ramená, okamžite si ma pritiahne, moje telo sa zatacká do ohňa jeho náručia. Jeho pery nájdu moje, naše telá spolu splynú. Jeho bozky padajú, klesajú do mojich úst, zrážajú sa s mojimi vyprahnutými perami. Nasycujúce. Dusiace. Doplňujúce ma. Nemôžem bez jeho bozku dýchať. Prúd okysličeného hriechu je v mojich žilách živý, prúdi cezo mňa, krúti mnou, mení ma, kým viac nemôžem rozoznať dievča, ktorým som raz bola.

Padáme spolu, naše ramená poprepletané. Nikdy neporozumiem, ako sme sa do jeho izby dostali tak rýchlo, alebo ako rýchlo sa jeho oblečenie nakopilo na podlahu. Môj chrbát je pritisnutý k matracu, nežná hebkosť prikrývok kĺzajúca po mojej pokožke, dráždiaca ma svojou chlpatosťou, čistou nepoškvrnenosťou. Jeho prsty sa zabárajú do mojich vlasov, masírujú moju zježenú pokožku. Jeho pery sladké, mokré a vlhké sa dotýkajú môjho hrdla, napĺňajúc ma silou jeho túžby. Obrátim sa k vlhkosti pod jeho rukami. Jeho oči sa roztavia v mojich, otrávená ortuť sa zabodáva pod moju kožu, horiac, presúvajúc sa a meniac ma. Horúčava našej vášne, nášej túžby a našej nenávisti osvetľuje moje srdce.

Každým dotykom jeho rozpálených prstov ma označí svojou.

Jeho telo leží natiahnuté vedľa mňa, pot sa leskne v perlových kvapkách pozdĺž jeho chrbtice. Svaly sa napnú, keď sa pretočí a ja rýchlo trhnem svojim habitom a odvrátim sa od neho znechutená nad jednaním, ktoré sa stupňuje chuťou v mojich ústach. Cítim, ako poklesol matrac, keď si sadol, z jeho pier uniká vzdych. Jeho ruka sa nežne dotýka môjho ramena a ja otočím telo preč. Nežnosť, ktorú mi ukazuje v žiare presýtenej vášňou nikdy nepotrvá a ja nechcem, aby sa ma dotýkala. Nechcem, aby presiakla pod mojou kožou a miešala sa s jemnou dymovou nádejou, ktorá zostáva v mojej duši.

Ako sa rýchlo obliekam, pochovávam plamene v mojom srdci, ktoré horia pre neho. Nikdy mu to nemôžem ukázať. Nikdy ho nemôžem nechať vidieť, čo toto pre mňa znamená. Nikdy ho nemôžem nechať vidieť, ako veľmi po ňom túžim. Odchádzam bez slova, polka môjho oblečenia stále porozhadzovaná po jeho podlahe. Nechcem sa ich znova dotknúť, držať ich v rukách a nechcem, aby mi pripomínali to, čo pokračujem robiť.

Masochistické sny lapia moje zmysly, pretvárajú ma v nevidiacu každého okrem neho. Iba on pozná pravdu plížiacu sa, ktorá horí v mojej krvi. Iba on vie, ako veľmi potrebujem oslobodenie, ktoré prináša so svojou láskou, búrkou túžby, ktorá potláča moje zlyhanie byť tým dievčaťom, o ktorom si každý myslí, že vidí.

Povedz, povedz moje meno
Potrebujem trochu lásky, aby uľahčila bolesť

Nikdy nehovoríme. Žiadne slová. Žiadne vyhlásenia lásky alebo zámeru a ja som sa vzdala nádeje počuť ich už pred dlhým časom. Dokonca ani nemám pomenovanie pre to, čo sme, pre to, čo sme jeden pre druhého, čo znamenáme pre toho druhého. Nikdy som nepočula moje meno vyjsť z jeho pieť. Nikdy som nepočula zavzdychať moje meno v extáze. Ako sa prehadzujem na svojej vlastnej posteli, studenej a čudne prázdnej, premýšľam, či niekedy povie moje meno, keď budeme vedľa seba ležať. Premýšľam, či to chcem. Tento spôsob - neznamená to nič. Je to neosobné. Je to o oslobodení a uspokojení a nič viac.

Keby som ho tak mohla milovať. Keby som mohla skryť svoje obavy. Keby som mu mohla opätovať lásku, zmenšiť bolesť, ktorú mi spôsobuje vždy, keď intenzita jeho očí rozdriapava svoju cestu do môjho srdca. Keby som tak mohla nájsť silu odstrániť ten osteň, ktorý zabodol hlboko pod moju kožu.

Nechcem vidieť jeho oči. Nechcem vidieť búrku, ktorá tam leží privolaná nezmyselnou vášňou, ktorou sa neustále bavíme vykresľujúc sexuálnu vrstvu bolesti. Odvrátim sa od neho na raňajkách, umiestňujúc medzi nás môj chrbát, moje vlasy padajú v zamotaných vlnách na plecia spôsobom, ktorý má rád. Arogantný úsmev rozžiari jeho tvár, keď usrkávam z kávy. Takmer môžem cítiť jeho oči na svojom chrbte. Takmer vidím jeho jazyk, ako prejde po perách.

Ale nemôžem ho vidieť, nie dnes. Je príliš skoro. Rána po tom sú príliš bolestivé, jeho tvár mi znova pripomína moju slabosť.

Nechcem, aby videl moju tvár odrážajúcu sa v jeho nálade: zlomenú, rozpačitú a poškvrnenú.

Potrebujem trochu lásky, aby uľahčila bolesť
Je ľahké pamätať si to, keď to príde

Prvýkrát ma pobozkal bez varovania, nahýnajúc sa nado mňa a prinútiac ma zodvihnúť tvár, moje ústa otvorené, aby vyhŕkli ostré slová, lebo ma vyrušil v učení. Najprv ma bozkával jemne, dávajúc mi čas prispôsobiť sa a o moment zmätku som ho pobozkala späť, moje pery sa pomaly pohybovali naproti jeho, ako som sa postavila na špičky, moje ruky zaleteli okolo jeho krku. Hlboko v kruku sa spokojne zasmial prekvapiac ma a privádzajúc ma k rozumu. S jeho chuťou stále na perách som ho odtlačila - ponížene.

"Prišiel si o rozum?" Lapala som po dychu, moje oči rozšírené šokom nad oboma, ním a sebou. Potriasol hlavou, malú úškrn šklbol kútikmi jeho pier, pier, o ktorých som teraz vedela, že sú jemné ako hodváb. "Tak potom prečo si to urobil?" Slabo som sa spýtala cítiac, že sa mi začínajú triasť kolená pri spomienke jeho pier obklopujúcich tie moje.

"Prečo nie?" jemne odpovedal, uprene hľadiac do mojich očí. Omámene som pokrútila hlavou.

"Nenávidíš ma," zabrblala som. "Vždy chodíš okolo a bozkávaš ľudí, ktorých nemáš rád?"

"Čo to má s tým spoločné," uviedol, spustiac ruky v lebadolom pokrčení ramien, jeho čin spôsobil, že moja krv vrela. Zhlboka som sa nadýchla, zatnúc čeluste a mračiac sa na neho.

"Malfoy, ty..."

"Predtým, než začneš o morálke, Grangerová, popremýšľaj o tom na moment. Prečo si mi opätovala bozk?" spýtal sa, pristúpiac ku mne o malý krok.

"Ja... to som neurobila," vykoktala som, krv sa náhlila do hlavy pri jeho blízkosti. Moje oči nedobrovoľne zaleteli znovu k jeho perám, ústa mi vyschli, keď sa načiahol a ovinul svoje dlhé prsty okolo môjho zápästia, pritiahnuc naše telá znovu bližšie k sebe.

"Urobila a páčilo sa ti to," jemne povedal, skĺznuc rukou pod moju bradu a nadvihol moju tvár hore ku svojej, prinesúc svoje pery bližšie k mojim.

"Čo chceš, Malfoy?" spýtala som sa, môj hlas bolo slabé šeptanie, ako jeho strieborné oči prešli k mojim ústam hladne a oddane. Usmial sa, pustiac môje zápästie a obtočiac ruky okolo môjho pásu.

"Oslobodenie," jednoducho odpovedal, skláňajúc hlavu kým sa naše pery takmer dotýkali. "A viem, že ty to chceš tiež."

"Neviem, o čom to hovoríš," odpovedala som cítiac, že moje pery sa ženú bližšie k jeho, ťahané niečím, čo som nemohla kontrolovať. Zachichotal sa, obtrel sa svojimi perami o moje pomaly a zámerne vylákajúc hlboký zradný vzdych z môjho hrdla.

"Áno, vieš. Inak by si ma nikdy nenechala dotknúť sa ťa. Myslíš si, že neviem, aké to je, musieť celý čas predstierať? Byť vždy to, čo sa od teba očakáva? Nepraješ si urobiť niečo inak? Niečo iné než to, čo si? Vždy tá dobrá? No tak, Grangerová. Vypusti to."

Jeho slová pomaly klesli do mojej hlavy a ja som prikývla obklopená spomienkami na dievča, s ktorým som tak veľmi bojovala, aby som ním nebola. Dokonalosť, ktorú som si pre seba vytvorila, bolo každý deň, čo prešiel, čoraz ťažšie udržiavať. Pozrela som sa do jeho tváre, jeho oči trpezlivé a naplnené malým zábleskom strachu, ako keby vedel, čomu dopomohol rozpútať sa. Mal pravdu.

Vo vnútri som kričala a zdalo sa, že nikto okrem neho ma nepočul. Preglgla som, stúpila si na špičky, spojila naše ústa a vzplanula životom.

Lebo to je, ako by som bola
Bola tu predtým

Vždy je to rovnaké. Nepretržité a nemenné. Stretnutie v smrti noci, ukradnutá chvíľa z reality. Ďalšia lož pre mojich priateľov. Ďalší krok jeho smerom. Jeho oči. Jeho ústa. Jeho tvár strašiaca ma v snoch, v mojej realite a mojich nočných morách. Jeho všetko sa pomaly stáva mojím všetkým.

"Nenávidím ťa," zašepkám, keď ma pobozká cestou dole mojou pokožkou. Jeho smiech vibruje na mojej kľúčnej kosti, vysielajúc dole mojou chrbticou svrbenie. Miestnosť je tmavá a studená, jediná horúčavosť vychádza z miesta medzi našimi telami.

"Viem," zašepkal späť, jeho prsty na mojom tričku.

Zatvorím oči, moja hlava padá dozadu. "Naozaj ťa nenávidím."

"Nikdy som od teba nežiadal opak. Oslobodenie, Grangerová. To je všetko. Prestaň hovoriť a iba preciťuj."

Opakovanie. Jeho pokrývky sa zamotali do mojich nôh premočené horúčavou našej vášne, pošpinené škvrnami mojich hriechov. Jeho ramená sa ovinuli okolo môjho tela, jeho jemnosť si prepaľovala cesty do mojej citlivej pokožky. Táto zvrátená láska držiaca ma dolu. Držiaca ma pokope než sa rozpadnem pred jeho nohami.

"Toto nepotrebujeme."

Smeje sa. "Potrebujeme."

Nie si môj spasiteľ
Ale aj tak nemôžem ísť

On je môj lahodný hriech napĺňajúci časť zo mňa, o ktorej nikto nevie. Časť, o ktorej som nevedela, kým ma jeho pery nepriviedli k životu. Ako príliš dlho hladujúce zlo sme padli jeden do druhého, tŕnitý predok od túžby a hladu, od potreby po vyslobodení. Nezáleží na tom, ako veľa krát som si povedala, že je to zlé, nemôžem sa od neho držať bokom.

Nemôžem prestať obdivovať spôsob, ako sa pohybuje cez dav (crowd). Nemôžem sa prestať jemne usmiavať nad zvrátenou kombináciou túžby a hnusu v jeho očiach, keď ma vidí. Nemôžem prestať prelievať frustráciu nad mojím životom v ňom. Nemôžem si pomôcť, aby som si nepamätala slová, ktoré mi povedal: slová, ktoré to všetko začali.

Tie slová, ktoré mi pripomenuli, že tam bolo viac toho, kto som, než iba to, čo môžu vidieť ľudia.

Kedy sa stal tým, kto si vypočuje moje priznanie? Kedy sa stal mojím kňazom? Kedy sa jeho telo stalo môjou svätiňou, oltár mojej účelnej obeti? Kedy som mu podala kladivo a nechala ho pribiť na kríž klince?

Odvrátim sa od neho, ale nikdy nie dosť ďaleko. Nikdy nie dosť rýchlo na to, aby som skryla horiaci plameň, ktorý je v mojich očiach živý. Nikdy nie tak dosť rýchlo, aby som nemala tú sebeckú potrebu jeho.

Byť ako niečo
Čo som bola predtým

Horúčava.

Ľútosť. (regret)

Horúčava

Ľútosť.

Rozpálená hlbina zmyselnosti vždy čaká v tieňoch, sleduje ma cez deň, ako ma jeho oči sledujú v noci.

Láska? Túžba? Potreba? Chtíč? (český výraz - viem, ale naozaj tam pasuje a nič slovenské sa tomu anglickému výrazu nepribližuje tak, ako toto) Záleží na tom ešte? Hranice sú zmazané. V jeho posteli nie je žiaden rozdiel, v tomto raji striebornej a zelenej, vždy ma navňaďujúcej, lapajúcej ma medzi dvomi svetmi, v ktorých sa pohybujem. Medzi mojou skutočnosťou a mojou fantáziou.

"Nenávidím ťa," zašepká, jeho prsty zamotané v mojich vlasoch.

Smutný úsmev sa rozsvieti na mojej tvári, keď sa na neho pozriem. "Viem."

Kruh. Nikdy nekončiaci. Vždy točiaci sa. Vždy to isté. Opakovanie. Jeho.(him) Kruh. Nekončiaci. Nedokončený. Rozmotaný.

Môžem predstierať
Ale aj tak chcem viac

Moje ruky chvejúce sa, tancujúce po jeho hranatých mramorových svaloch, sledujúc cestu jeho telom, dotýkajúc sa pekla jeho srdca. Moje pery na jeho pokožke a jeho sykot v mojom uchu. Jeho ústa. Jeho ruky. Silné a dokonalé. Stvorené, aby ma držali, ale používané na moje zničenie. Moje zmysly sa v ňom rozpúšťajú. Ako osmóza sa ním nechám úplne absorbovať.

Zaniknúť, vytvorené k zaniknutiu
Vášeň je aj tak nadhodnotená

Nie je možnosť vrátiť sa späť. Spomienky zaniknú, farba vybledne a môj život pokračuje. Moja duša odhalená, roztrieštená, rozbitá a zničená. Stala som sa priehladnou, tieňom toho, čo som kedysi bola a prahnúca po niečom, o čom som vedela, že nikdy nebudem môcť mať. Vedela som, čo som tak zúfalo potrebovala a vedela som, že to dostanem od neho. Nebola som si dokonca istá, či Draco Malfoy vedel, ako niekoho milovať a nebola som si istá či to, čo som k nemu cítila, bola láska, pretože to nemohla byť. Nemala byť.

Niekedy som sa s ním chcela proste iba porozprávať, očistiť si srdce v jeho ušiach, ukázať mu, kto pod tými lžami a podvodmi skutočne som. Ukázať mu, že my dvaja sme viac než iba nádoby pre našu zvrátenú vášeň a bolesť.

Niekedy si prajem, aby som od neho mohla odstúpiť vydesená, že sa s ním stále vídam, že je ťažšie nechať ho ísť, než som si kedy myslela, že bude.

Svetlo za jeho striebornými očami je plameň v hĺbkach jeho nedokonalej duše. Vťahujúce ma dnu. Nútiace ma kričať pri prvých lúčoch úsvitu. Zlomený motýl, odsúdená mola. Našla som svoju pravdu. Ohla sa a drží sa dole vo väzení môjho srdca. Nemôžem ju vypustiť von.

Držím to v sebe.

Držím v ňom.

Nechám svoju bolesť zmiznúť z pohľadu, keď prehodím vlasy na chrbát a nasadím si masku.

Hriešne prsty nadvihnú zakalenú svätožiaru, držia ju na mieste lžami bytia.

Povedz, povedz moje meno
Potrebujem trochu lásky, aby uľahčila bolesť

Nič nie je skutočné, ale všetko je známe. Jeho ramená okolo môjho tela, jeho pery na mojich, naša pokožka stretajúca sa, horiaca a robiaca ma jeho. Vťahujúc ma hlbšie do neho a toho, čo máme, kým sa úplne neprestanem ovládať, moja lživá identita pustená na dlážku vedľa postele.

Svetlo v sebe skrýva temnotu.

"Grangerová," jeho hlboký hlas sa ozýva v mojom uchu, jeho ruky na mojom tele mačkajúce ma pod sebou, opúšťajúce a znovu naplńujúce jeho perami. Moje ruky sú v jeho vlasoch, moje pery na jeho hrdle a moja bolesť v jeho srdci. Je to meno, ale nie to meno, ktoré som chcela počuť vykĺznuť z jeho pier.

Pomáha mi zabudnúť, uniknúť zo siete, ktorú som si sama pre seba vystavala. Jeho láska roztriešti dych v mojich pľúcach, život z môjho tela. Jeho bozky ma nechávajú plačlivú a kričiacu jeho meno.

Prázdnota.

Zabudnutie. Nikto ma viac nevidí. Nikto sa nespýta. Nikto neočakáva. Ako nemôžu? Ako nemôžu vidieť, čo ja vidím tak jasne, keď na mňa zo zamazaného, špinavého a klamstvom poškriabaného zrkadla zíza môj odraz?

Pomaly sa vytrácam z obrazu...

Potrebujem trochu láska, aby uľahčila bolesť
Je ľahké pamätať si to, keď to príde

Vie niekto, čím som sa stala? Hádajú? Odíde to svetlo z mojich očí nahradené hmlovou vášňou, ktorú si nedovolím odkryť nikomu okrem neho?

Škrupina sa praskla.

Pýtajú sa ma na večeri, moji priatelia, tisknú sa okolo mňa pýtajúc sa, či som v poriadku. Stalo sa niečo a potrebujem sa porozprávať? Usmejem sa a potrasiem hlavou, moje pery chrliace neuspokojivé výhovorky, môj mozog jačiaci pravdu do ich práznych a znecitlivených uší. S odľahčenými tvárami sa vrátia späť k jedlu spokojní, že som taká istá, aká som vždy. Šťastní, že som stále to dievča, ktoré si myslia, že poznajú.

Pod mojou kožou čaká peklo, jeho horúci dych preniká cez moju krv, žily a svaly pulzujú jeho podstatou. Tento raz sme našli prázdnu miestnoť, nešli sme dole halou do jeho postele, stŕhajúc si navzájom oblečenia, naše pery uchvátené a oddané. Nechá ma prevziať kontrolu, pre tento raz pokorný a mňa dostihlo prekvapenie. Nikdy to nebolo týmto spôsobom, ale rozhodla som sa, že sa mi to páči.

Zakaždým, keď ho vidím, nikdy neviem, ktorú časť zo seba mi ukáže. Záblesk nehy, úder bolesti v srdci, utrpenie zviazané túžbou.

Môj záhadný milenec. Môj krútiaci sa had.

Môj.

Lebo to je, ako by som bola
Bola tu predtým

"Grangerová," jeho hlas sa šíri vzduchom k mojim ušiam, tam, kde sedím s chrtom otočeným k nemu naťahujúc si oblečenie. Pomaly si dovolím otočiť sa k nemu, zhlboka sa nadychujem a stretám sa s jeho očami nevediac, čo uvidím. Nepozerá sa na mňa. Jeho ruky sa lebadolo hajú s okrajom habitu, ktorý voľne zakrýva jeho plecia, holú, krémovú pokožku jeho tela svietiacu naproti tmavej látke.

Nadvihnem obočie čakajúc, kým bude pokračovať. Keď tak urobí, z mojich pier unikne vzdych a ja pokračujem v obliekaní sa, cítiac zlosť sama na seba, že som sa na neho pozrela. Teraz som zvedavá. Teraz sa s ním chcem porozprávať, znova sa ho spýtať, prečo to robí. Moja spodná pera vkĺzne medzi zuby a ja ju v podráždení hryziem, než zatnem čeľuste a otočím sa chrbtom k nemu, rozzúrené otázky v mojich očiach.

"Zostaň," povedal, než som mohla uvoľniť svoj hnev. Jedným slovom ma odrovnal a ja cítim, ako sa moje ústa otvárajú a zatvárajú v šoku, keď sa na neho pozriem cez plece. Napraví si svoje blond vlasy a stretne sa s mojím pohľadom, jeho oči tmavé a prosebné. "Prosím."

Preglgnúc zatvorím na sekundu oči, čudujúc sa, či som si niekedy predstavovala tú žalostnú poznámku v jeho melodickom hlase, čudujúc sa, či som si predstavovala tú žiaru v jeho očiach osvetlených mesiacom.

"Prečo?" spýtam sa ho s očami stále zatvorenými. Cítim, ako sa za mnou pohne, teplo z jeho hrude presakuje cez moje oblečenie do mojej krvi a ja odvrátim tvár. Jemne s prstami víriacimi vzduchom prehrabne moje vlasy od zátylku na krku, jeho pery sa zľahka dotýkajú mojej pokožky, nútiac ma chvieť sa.

"Lebo chcem, aby si zostala," zašepká na môj krk, vibrácie jeho pier na mojej koži vysielajú vlny tepla, ktoré do mňa narážajú. Cítim, ako sa moja hlava automaticky zatrasie. Toto nie je správne. Toto nie je ten spôsob, ako sa to deje. Mätie ma to.

"Nemôžem," zašepkám mu späť, prinútim sa otočiť sa preč od neho tak, že nemôžem vidieť jeho tvár. Jeho pohľad sa vrhne na podlahu, jeho hodvábne blond vlasy padajú cez tvár, skrývajú ho pred mojím pohľadom. Bez toho, aby som porozumela, prečo som to urobila, sa načiahnem a odtiahnem mu vlasy z očí, končeky prstov sa obtrú o jeho líce. Vyľakane vzhliadne priamo do mojich očí.

"Prečo nie?"

"Pretože čo sa stane ako ďalšie, Draco?" odpovedám, po prvýkrát v živote použijúc jeho krstné meno, pozorujúc jeho rozšírené oči, keď sa slabiky valia z môjho jazyka do noci okolo nás. Pokrčí plecami rozumejúc, čo tým myslím.

Nie si môj záchranca
Ale ja stále nemôžem ísť, och

Zostaň.

Pretože chce, aby si zostala.

Prosím...

On je oheň, ktorý horí, ktorý oslepuje. Je temnota v mojich hĺbkach. On je ten, kto chce pri mne zotvrvať, jeho chuť a vôňa na mojej koži tak dlho, kým dýcham. On je ten, ktorým chcem byť posadnutá, topiť sa a plávať v ňom. On je ten, kvôli ktorému chcem obrátiť svet. On je ten, kto ma priviedol späť, dal mi niečo, čo som si nemohla dať sama. Jeho zvrátená láska, jeho zvrátená vášeň ma zachránila z pekla a vtlačila ma rovno do ďalšieho. On je ten, od ktorého by som sa mala držať ďalej, utekať od neho a stráviť zvyšok môjho života skrývaním sa pred ním.

On je ten, ktorého chcem.

On je ten jediný.

Nechám ho, aby ma pobozkal. Nechám prikryť svoje telo tým jeho. Nechám ho dotýkať sa ma, rozbiť ma a dať ma znova dokopy. Nechám ho vytiahnuť moju dušu z vnútra von.

Nechám sama seba milovať ho.

Lebo to je, ako by som bola
Bola tu predtým

"Zostaň," znova ma požiada, jeho ruka sa nežne ovinie okolo mojej ruky. Tieto dlhé zručné prsty, také bledé, že vyzerajú ako ten najlepší mramor, rozpaľujú moju kožu ako žeravý kutáč. Jeho tón je tento raz neústupný a dokonca mi ani nedá šancu oblieknuť sa.

Moje oči sú stále zatvorená, keď sa jeho palec nežne a rytmicky pohybuje cez moje rameno, jeho ruka pomaly smeruje k môjmu ramenu hladiac moju kľúčnu kosť. Nadskočím, keď sa jeho prsty priblížia k môjmu hrdlu a zažijem chvíľu strachu, keď zakloní moju hlavu dozadu vystavujúc tak krk. Pritiahne si moje telo späť k svojmu, môj chrbát je spojený s pevnosťou jeho hrude, prsty na mojom krku rozovrené, aby si naklonil moju bradu k sebe.

Naše oči sa stretnú a on sa trochu usmeje, zohnúc hlavu, aby ma nežne pobozkal na ústa. Moje telo okamžite zvlhne (turn to water - neviem, či to je myslené sexuálne) a ja sa v jeho rukách otočím tvárou k nemu a vkĺznem rukami do jeho vlasov.

Jeho ruky kĺžu po mojom páse a zdvihne ma na svoje telo, naše pokožky horia, keď sa dotknú. Jeho bozk je nežný, lahodný a plný dráždivej vášne a to ma vydesí.

Je to iné. On je iný a ja si nie som istá, či ma to upokojuje. Nechám ho pobozkať ma, zamiesť ma a čakať, aby som videla, kam vedie táto nová cesta.

"Nie si z toho unavená?" spýta sa ma, keď sa odtlačí a umiestni bozk na moje čelo. Stále ležím v jeho rukách nie istá, ako odpovedať, ale viem presne, o čom hovorí. "Skrývanie? Lži? Grangerová, už to viac nechcem robiť."

Moja hruď sa pri jeho slovách stisla a ja som si sadla, vyčítavo na neho zízajúc, cítiac krátke vydýchnutie. Jeho prsty sa zaplietli do mojich vlasov, voľne ich hladiac, sčesávajúc neposlušné pramienky preč z tváre. V jeho očiach je taká skľúčenosť, akú som tam ešte nikdy nevidela.

"Čo tým myslíš?" spýtam sa jemne, hrozne vydesená nad jeho odpoveďou. Dlhú chvíľu je ticho, moja nervozita sa zvyšuje každou sekundou, ktorá prejde. Trochu ním zatrasiem. "Malfoy?"

"Toto už viac nie je to, čo chcem," zašepká.

"Čo tvoje oslobodenie?" odseknem zrazu nahnevaná nad myšlienkou nebyť schopná vídať ho. Ako všetko ostatné v mojom živote, jeho prítomnosť je nepretržitá, je to niečo, na čo sa spolieham. Nie som ochotná nechať ho odo mňa odísť.

Zhlboka sa nadýchne a pozrie sa mi do očí.

"Nepotrebujem oslobodenie."

"Tak potom čo potrebuješ?" spýtam sa, snažiac sa vyslobiť z jeho rúk, ale on ma drží pevne pri sebe.

"Teba. Potrebujem teba."

Môžem predstierať
Ale aj tak chcem viac, och

Milión myšlienok preletelo mojou hlavou a ja ich odtlačím skôr, než z nich zošaliem. Zízam na neho, na muža, ktorý žiada moje srdce, pozerám na neho, ako na mňa hľadí. Jeho oči opisujú línie a kontúry mojej tváre, čakajúc s trpezlivosťou, o ktorej som nevedela, že ju má. Začínam sa chvieť, moje oči sú naplnené nečakanými teplými slzami a ja si skryjem tvár v jeho hrudi, zadržujúc dych v pľúcach. Jeho ruka sa pohybuje na mojom chrbte, kĺže pozdĺž chrbtice, prichádza, aby spočinula vzadu na mojej hlave silná a upokojujúca. V mojich ušiach bije jeho srdce pokojne, jeho telo je pokojné a stále.

Jazero za mojimi očami sa prelialo a ja sa nachádzam, ako vzlykám naproti jeho bijúcemu srdcu, moja hruď sa časom dvíha a klesá krvou, ktorá mi pumpuje v žilách. Rozpúšťam sa pod prívalom sĺz, pomaly zdvíham hlavu, aby som sa mu pozrela do očí.

"Prečo?"

"Pretože potrebujem," okamžite odpovie, jeho hlas naliehavý a oživený túžbou. Načiahnem sa a tiahnem prstami dole jednou stranou jeho tváre, jeho oči sa nakrátko zatvoria. Moje prsty sa obtrú o jeho pery a on ich pobozká, jeho ruka vystrelí, aby chytila moju, prinášajúc naše prepletené prsty, aby odpočívali na jeho srdci.

"Povedz moje meno, Draco," zašepkám, potrebujem ho to počuť povedať. Potrebujem vedieť, že je to skutočné. Preglgne a vsaje do pľúc hlboký pokojný nádych, jeho oči nikdy neopúšťajúce tie moje.

Toto je môj koniec a môj začiatok.

"Hermiona."

Som stratená.
 

17 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Jenny Jenny | Web | 24. prosince 2009 v 10:00 | Reagovat

úžasné!!!! nádherné!! a viac nemám slov...proste...SUPER

2 eternallife eternallife | 25. prosince 2009 v 19:02 | Reagovat

Naprosto dokonalá povídka moc se mi líbila krásný vánoční dárek děkuju:)

3 Lostt Lostt | Web | 30. prosince 2009 v 17:10 | Reagovat

Zaciatok ma teda skoro az nezaujal, ale tak od tretiny to bolo skratka uzasne. Fakt super.

4 ValliSnow ValliSnow | 2. ledna 2010 v 12:28 | Reagovat

Krása . . . =)

5 Rose Rose | 16. ledna 2011 v 21:19 | Reagovat

skutočne krásne, krásne!

6 Dollxynka Dollxynka | 5. února 2011 v 10:08 | Reagovat

Fakt úžasné já nemám slov :-)  :-)

7 Emily Emily | Web | 17. května 2011 v 22:31 | Reagovat

Já se asi rozplynu.. ne vážně.. jsem naprosto totálně unešená touhle povídkou.. je skvělá, nejlepší a já z ní mam úplně super náladu a tak... :-) díky

8 Nessa Nessa | Web | 27. července 2014 v 23:53 | Reagovat

Okay.. som mimo.. práve som si zamilovala túto poviedku <3
Inak k prekladu - Dissolved girl sa mi teda veľmi nepozdáva (aj keď je to vlastne správny preklad). Možno by som skôr skúsila "rozpadnuté".
Ďalej.. "him" preložiť ako "on" a fakt nie "jeho". Jeho je "his".
A osobne si myslím, že "turn to water" je metafora.. niečo v zmysle, že stratí pojem o všetkom okolo a vníma len jeho.. také tie veci.. :D Ale neviem či to je správne takže.. ^^"

9 En. En. | 28. dubna 2016 v 18:16 | Reagovat

Uzasne 😊nic co by lepsie vystihlo, co to vo kne vyvolalo,mi nenapadlo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama