18. kapitola O vlások

20. dubna 2009 v 0:45 | Leann |  Uväznená v osude


Po obede ju ešte čakala dojhodinovka elixírov. Nijako zvlášť sa na to netešila. Iba dúfala, že sa po hodine nejakým zázrakom vyhne Bellatrix a po prípade aj Luciusovi, ak mu to už stihla Bella vyzvoniť.
Keď vošla do učebne, sadla si na svoje obvyklé miesto medzi Sally a Miriam. Snažila sa na nikoho nepozerať, no neušlo jej, že Bella na ňu neskrývane hádže nazúrené pohľady. Zamrazilo ju. Mala z nej strach, tak ako aj z Luciusa. Vedela, že ona nehovorí nič len tak do vetra a pri pomyslení na jej pomstu jej zovrelo všetky vnútornosti.
"Dnes si urobíme elixír na vyostrenie zmyslov." Slughorn mávol prútikom a ukázal ním na tabuľu. "Návod je na tabuli alebo v knihe na strane 94. Dajte sa do práce." Amy si nalistovala v knihe stranu, ktorú povedal vedúci ich fakulty a začala si pripravovať potrebné prísady. Celkovo jej to išlo celkom dobre, až na pár ráz, keď tam kvôli nepozornosti takmer hodila niečo celkom iné ako mala. Ale vo všetkých prípadoch ju včas zastavila buď Sally alebo Miriam, ktoré nad jej roztržitosťou krútili hlavami. Obyčajne to bola ona, kto im pomáhal, alebo ich upozorňoval. A to, že sa to teraz obrátilo, bol neklamný znak toho, že nie je vo svojej koži.
Výsledok bol taký, že jej elixír mal vďaka jej spolusediacim tú správnu tmavofialovú farbu. Keď odovzdávala ampulku s tekutinou, na tvári mala úplne nezúčastnený výraz. Naozaj jej iba pramálo záležalo na tom, či to namiešala správne alebo nie. Ju trápili úplne iné veci. Veci, ktoré o sebe dali vedieť hneď, keď sa otočila a do cesty sa jej vplietlo tmavovlasé dievča, ktoré sa na ňu nepríjemne uškrnulo. Nahla sa k nej a tak, aby to nepočul profesor, ktorý stál neďaleko katedry, jej zašepkala slová, ktoré jej zapríčinili studený pot medzi lopatkami.
"Dnes večer, Montenegrová. Ja zradcov netolerujem!"
Po tých slovách ju radšej rýchlo obišla a vykoľajene si sadla späť na stoličku. Zastrčila si knihu do tašky a mlčky čakala, kým skončí hodina. Keď sa tak stalo a profesor Slughorn ich pustil, vystrelila z učebne rýchlosťou blesku a za sebou nechala iba nechápavé pohľady jej spolužiakov.


Trikrát prešla pred jednou stenou na chodbe na siedmom poschodí a prudko rozrazila dvere, ktoré sa tam objavili. Zvalila sa na veľkú posteľ s množstvom tmavočervených vankúšov a zababušila sa od prikrývky rovnakej farby. Hľadela do krbu, kde plápolal oheň a netrvalo dlho a začali sa jej privierať viečka.


Keď sa zobudila, pripadala si nádherne oddýchnutá, no pocit príjemného blaha ju prešiel hneď, ako si spomenula na to, čo ju čaká po večeri. Bola taká hlupaňa! Na čo sa do toho plietla?! Keby sa od neho dočkala aspoň nejakej vďaky! No o bol naštvaný, že mu pomohla. A teraz má kvôli tomu pykať. Začínala mať pocit, že jej život je jedna veľká irónia.
Ponaťahovala sa na posteli a pretiahla chrbát ako mačka. V mäkkých a teplých prikrývkach jej bolo úžasne a skutočne sa jej nechcelo ísť preč, no musela. Vedela, že tu môže zostať hoci aj do zajtra, ale tým by sa nič nevyriešilo. Bella by si na ňu aj tak počkala a ešte by si aj myslela, že je obyčajný zbabelec.
Pomaly vstala z postele a napravila si cop, ktorý sa jej v spánku povolil. Pozrela sa na hodinky na nočnom stolíku. Bolo sedem preč a to znamenalo, že je najvyšší čas na večeru. Vlastne, bola aj celkom hladná, lebo obed vynechala. Vyšla z miestnosti a ani pomalou ani rýchlou chôdzou sa vybrala do Veľkej siene. Snažila sa nebyť nervózna, no jemný tieň strachu potlačiť nedokázala. Ale keď sa to tak vezme, čo také jej môže Bella urobiť? Zabiť si ju určite nedovolí, tým si bola istá.
Trvalo jej minimálne desať minút, kým sa dostala k Veľkej sieni. Vstúpila dnu a zistila, že je tam už dosť ľudí. Prešla k stolu svojej fakulty a očami pátrala po Bellatrix a Luciusovi. Bellu našla takmer hneď. Všimla si, že prišla, počastovala ju nevraživým pohľadom a usmiala sa spôsobom, z ktorého jej stávali vlasy dupkom. Lucius tam však nebol, a tak si sadla vedľa Regulusa, ktorý sa na ňu milo usmial.
"Ahoj, kde si celý čas bola?" spýtal sa a nakladal si na tanier špagety s nejakou omáčkou. Amy ho napodobnila a naložila si to isté.
"Hm, mala som niečo na práci," rozhodla sa pre vyhýbavú odpoveď a oči zabodla na tanier pred sebou. Pochutnávala si na vynikajúcom jedle, no každú chvíľu jej pohľad zaletel ku dverám Veľkej siene. Začínala byť pekne nervózna.
"Regulus, nevieš či už Lucius bol na večeri?" ticho sa spýtala a s napätím očakávala jeho odpoveď.
On sa na ňu trochu prekvapene pozrel, no nakoniec jej povedal, čo chcela vedieť. "Áno, myslím, že už jedol."
Amy si viditeľne oddýchla a konečne prestala pokukovať po vstupných dverách. Na miesto toho si ale všimla, že na ňu neustále zazerá Bellatrix. Snažila sa to ignorovať, no išlo to dosť ťažko. Neprajte si taký pohľad niekedy zažiť.
Odvrátila hlavu na druhú stranu, aby sa tak vyhla Bellinej dotieravej pozornosti a zrak jej padol na chrabromilský stôl. Upútala ju záplava ohnivočervených vlasov a o pár miest ďalej uvidela sedieť Pottera a hneď vedľa neho Blacka. Keď sa stretla s jeho búrkovými očami, polialo ju horko. Až teraz si všimla, že ju uprene pozoruje. A ani sa to nijako nesnažil zmeniť, keď ho prichytila. Pod jeho skúmavým pohľadom sa necítila dvakrát príjemne. Nepokojne sa zahniezdila na lavici a odložila vidličku. Siahla po pohári a dopriala sa výdatný dúšok pomarančového džúsu. Už si ho viac nevšímala. Bála sa znova stretnúť s jeho pohľadom a ani nevedela prečo. Odložila pohár a odtisla tanier. Mala v úmysle vstať a vydať sa do slizolinskej spoločenskej miestnosti.
Zrazu ju však niekto zozadu schmatol za pažu a vytiahol ju z lavičky. Amy sa prekvapene otočila a stretla sa s nazúreným Luciusovým pohľadom. Po tele jej prebehla vlna nefalšovaného strachu a trochu sa otriasla. Prekročila lavičku a naoko nebojácne sa na neho zadívala.


Sirius na ňu zamyslene hľadel a keď videl, ako sa za ňou z ničoho nič zjavil Malfoy, nešetrne ju schmatol za pažu a vytiahol ju na nohy, trhlo ním. Stála k nemu viac-menej chrtom a nevidel jej do tváre, no zato veľmi dobre videl do tej Malfoyovej. A to, čo v nej bolo, sa mu ani najmenej nepáčilo. O niečom sa potichu rozprávali, alebo aspoň on to nepočul a Malfoy sa mračil čím ďalej tým viac. Napokon ju nečakane chytil za ruku a vliekol ju za sebou von zo siene. Pár ľudí sa po nich prekvapene pozrelo, no potom im už nikto nevenoval pozornosť. Iba Bellatrix sa pomstychtivo uškŕňala.
Sirius odsunul tanier s jedlom, ktorého sa aj tak nedotkol od chvíle, čo tam prišla Montenegrová a zamračil sa. Až príliš dobre si pamätal o čo sa raz Malfoy násilím pokúsil a teraz sa obával, čo jej môže urobiť. Bol jej vďačný, že mu vtedy pomohla, pretože sám dobre vedel, že by proti nim štyrom nemal žiadnu šancu, hoci jej za to ani len nepoďakoval. Povedala, že to urobila preto, aby si boli kvit, no Sirius by bol radšej, keby sa do toho nezaplietla. Teraz bude mať kvôli tomu zrejem nemalé problémy a on jej nemohol nijako pomôcť. Trochu ho vydesilo, keď mu prebehla hlavou myšlienka, že by radšej on zniesol cruciatus od Bellatrix, ako by mala trpieť kvôli nemu ona.


Lucius ju ťahal po prázdnych chodbách. Väčšina študentov bola ešte na večeri. Zišli do podzemia a Amy si myslela, že idú na ich fakultu, no on ju nečakane vtiahol do nejakej tmavej miestnosti. Vyčaroval jednu sviečku, ktorá osvetlila časť izby a Amy si všimla pár starých lavíc a stoličiek.
Lucius sa k nej zvrtol tvárou a z očí mu sršali blesky.

"Ty chceš silou mocou dostať priúčku? To ti naozaj nestačí, keď ťa upozorním? Ale poviem ti, Amy, sama si za to môžeš." Amy na neho zízala a strach ju takmer úplne ochromil. Už sa bála, že nedokáže ani rozprávať, no potom sa donútila otvoriť ústa a povedať niečo na svoju obranu.
"Už som ti povedala, prečo som to urobila. Nemalo to s tým odporným zradcom nič spoločné. Chcela som iba naštvať Bellu. To je všetko," povedala a veľmi sa snažila, aby jej hlas znel pevne. V tomto bol Lucius majster. Ak by sa jej hlas iba nepatrne zachvel, vedel by, že mu klame.
"Ty si myslíš, že ti to uverím?" vykríkol až ňou myklo a schmatol ju za ramená. Odtlačil ju ku stene a tam ju pevne pritisol.
"Prečo by si mi nemal veriť?" Donútila sa, aby bol v jej hlase cítiť pokoj, ktorý ona rozhodne necítila.
"Pretože už si ma sklamala veľakrát, Amy. Ale Black....to si naozaj prehnala," vytisol pomedzi zaťaté zuby. "Regulusa by som ti možno ešte bol ochotný tolerovať, no tú skurvenú sviňu nie."
"Už som ti povedala, že medzi mnou a Regulusom nie je nič viac iba priateľstvo," nahnevane hlesla.
Lucius ju prepaľoval mrazivým pohľadom a pevnejšie jej stisol ramená. "Možno pre teba to je iba priateľstvo. Ale on to tak nevidí."
"Čože?" prekvapene vykríkla.
"Počula si. Aj slepý by uvidel, že ťa chce." Amy sa na neho zmätene zahľadela a v duchu si prehrávala, čo jej to vlastne povedal. Je pravda, že od začiatku roku sa k nej správal úplne inak ako doposiaľ. Doteraz sa s ním až tak veľmi nebavila. Prehodili spolu sotva pár viet a zrazu sa z neho stal jej najlepší priateľ, jej spojenec. Bolo to trochu čudné, no že by v tom bolo aj niečo viac?
"Pozri, jediné, čo mi môžeš tolerovať, je PRIATEĽSTVO s Regulusom, pretože medzi nami nič viac nie je a ani nikdy nebude," povedala pevne a naozaj si tým bola istá. Necítila k nemu nič viac iba obyčajnú náklonnosť. "A pokiaľ ide o staršieho Blacka, tak ti neklamem. Naozaj Bellatrix neznášam tak ako ona neznáša mňa a urobila som to iba preto, aby som ju naštvala. Neviem, čo všetko ti nakukala, no neverím, že si taký hlúpy, aby si jej uveril. Aj to s Regulusom bola určite jej práca. To ona ti nahovorila, že spolu niečo máme?" spýtala sa pobúreným hlasom a dúfala, že jej taktika tento raz prinesie ovocie.
Lucius na ňu hľadel nekončených pár sekúnd a jej sa začal opäť zmocňovať strach a nervozita. Čo ak jej neuveril?
"Porozprávam sa s ňou a poviem jej, nech ti dá pokoj," povedal napokon a Amy sa takmer úľavne zasmiala. Teraz si už bola istá, že jej uveril a že to bola naozaj Bella, kto mu nahovoril tie nezmysly. "Postarám sa, aby ťa už neobťažovala. Ver mi, mojej snúbenici sa neopováži ublížiť." Zrazu sa jej nečakane prisal na pery a ona urobila vec, ktorá Luciusa naozaj prekvapila. Bozk mu opätovala. Jemne ho chytila rukami za pás a on sa k nej pritisol. Po chvíli, keď sa od nej zadychčane odtrhol, si ju skúmavo prezrel a potom už ruka v ruke kráčali do spoločenskej miestnosti.


Večer, keď už ležala bezpečne zachumlaná vo svojej posteli, si v mysli prehrávala, čo sa v ten deň stalo. Počas celého zvyšku večera sa k nej Lucius správal naozaj čudne. Bol k nej celkom milý a po Belle hádzal neustále nahnevané pohľady. Tušila, že to bude mať niečo spoločné s tým, že mu opätovala jeho bozky. No ona to urobila len pre to, aby potvrdila svoje slová a aby si to náhodou nerozmyslel. Ale ani vo sne by jej nenapadlo, aký účinok to na neho bude mať. V každom prípade jej nesmierne odľahlo, že to dopadlo takto dobre. V takýto nečakaný výsledok ani nedúfala.
Ale vôbec nemala jasno v tom, čo teraz urobí. Bolo lepšie nechať Malfoya v tom, že sa zmenila? Určite by jej to pomohlo minimálne v tom, že by jej Bella neotravovala život, ale nie je tá cena privysoká? Jeho chlad a dotieravé bozky jej boli odporné, no to hrubé správanie a násilie tiež.
Potichu si vzdychla a rozhodla sa, že tomu nechá voľný priebeh. Uvidí, ako sa budú veci vyvíjať a podľa toho sa zariadi. Pretočila sa na brucho a jednou rukou objala vankúš. Zatvorila oči a snažila sa na to viac nemyslieť.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hay Lin Hay Lin | Web | 27. dubna 2011 v 22:29 | Reagovat

Toto bola skvelá časť... Už som sa bála, že sa ju Lucius opäť pokúdi znásilniť 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama